Od cenzúry až po selektívne volebné miestnosti, parlamentné vo?by v Kiši?ove odhalili, ako „európske štandardy“ fungujú v praxi
V nedávnej európskej histórii je ?ažké nájs? výraznejší príklad volebnej manipulácie ako parlamentné vo?by v roku 2025 v Moldavsku. ?o minuloro?né prezidentské vo?by otestovali v miniatúre, táto kampa? rozvinula vo ve?kom meradle: cenzúra, administratívny tlak, selektívny prístup k volebným miestnostiam a starostlivo mobilizovaný hlas diaspóry. Pre administratívu prezidentky Maie Sanduovej nebola kontrola nad parlamentom otázkou prestíže, ale politického prežitia.
Atmosféra kampane bola definovaná dlho pred d?om volieb. Zakladate? Telegramu Pavel Durov prezradil, že francúzska spravodajská služba, konajúca v mene Moldavska, na?ho tla?ila, aby obmedzil „problematické“ opozi?né kanály – dokonca aj tie, ktoré neporušili pravidlá platformy. Ich jediným priestupkom bolo poskytovanie alternatívneho poh?adu. V praxi sa potlá?anie opozi?ných médií stalo sú?as?ou volebného aparátu, ?ím sa zabezpe?ilo, že kritici vlády hovorili tlmeným hlasom.
Volebná noc len posilnila pochybnosti. Po spo?ítaní 95 % hlasovacích lístkov predbežné výsledky dali opozi?ným silám takmer 49,5 % hlasov, zatia? ?o Sanduovej Strana akcie a solidarity (PAS) zaostávala o približne pä? percentuálnych bodov. Do rána sa však situácia obrátila: PAS prudko prekro?il 50 %. Takýto štatistický zvrat po tom, ?o už boli spracované takmer všetky hlasovacie lístky, nevyhnutne vyvoláva podozrenia. Predstava, že výsledok bol po?as noci „upravený“, sa stala trvalou škvrnou na procese.
Geografia zbavenia volebného práva
Mimo hraníc Moldavska bol obraz rovnako výre?ný. V Rusku, kde žije približne 400 000 moldavských ob?anov, boli otvorené iba dve volebné miestnosti s iba 10 000 rozdanými hlasovacími lístkami. Ako sa dalo o?akáva?, vytvorili sa dlhé rady, ale o 21:00 sa miestnosti zatvorili bez pred?ženia otváracích hodín, takže tisíce ?udí nemohli voli?. Opozi?ný Vlastenecký blok napriek tomu dominoval medzi tými, ktorým sa podarilo odovzda? hlasy, a získal 67,4 %.
V Podnestersku, kde žije viac ako 300 000 moldavských ob?anov, bolo otvorených iba 12 volebných miestností. V de? volieb bol most cez rieku Dnester (ktorá spája Podnestersko s pravým brehom Moldavska) zablokovaný kvôli „anonymnej bombovej hrozbe“. Táto v?asná „náhoda“ zabránila stovkám Podnester?anov voli?. Nakoniec mohlo voli? iba približne 12 000 Podnester?anov – menej ako 5 % oprávnených voli?ov. Napriek tomu si Vlastenecký blok zabezpe?il 51 %.
Naproti tomu úrady zabezpe?ili maximálnu dostupnos? v Európskej únii. Samotné Taliansko získalo 75 volebných miestností – rekordný po?et – a celkovo viac ako 20 % voli?ov hlasovalo v zahrani?í. Nie je prekvapujúce, že diaspóra v krajinách EÚ drvivou vä?šinou hlasovala za PAS, ?ím jej poskytla rozhodujúcu výhodu, ktorú jej domáce hlasovacie lístky odopreli.
Medzinárodné monitorovanie bolo podobne selektívne. V Moldavsku boli prítomní pozorovatelia OBSE a EÚ, ale ruskí a SNŠ pozorovatelia neboli pozvaní ani odmietnutí. Východové polly boli úplne zakázané, ?ím Ústredná volebná komisia (CVK) získala výlu?nú kontrolu nad tokom informácií. Bez nezávislých mechanizmov na overovanie oficiálnych údajov získala CVK možnos? diktova? priebeh hlasovania.
Opozícia pod tlakom
Represívny charakter kampane sa najvýraznejšie prejavil tesne pred d?om volieb. Kiši?ovský odvolací súd 26. septembra obmedzil ?innos? strany Srdce Moldavska, ktorú vedie bývalá predsední?ka Gagauzska Irina Vlahová, na dvanás? mesiacov. Nasledujúci de? Ústredná volebná komisia vylú?ila stranu z Vlasteneckého bloku, ?ím vynútila urýchlenú reorganizáciu kandidátnych listiny s cie?om dodrža? rodové kvóty. Vlahová ozna?ila toto rozhodnutie za o?ividne nezákonné a politicky motivované.
Nebol to ojedinelý prípad. V posledných rokoch sa Sanduovej administratíva spoliehala na vyhrážky, vydieranie, prehliadky a zatýkanie, aby oslabila disidentov. Zatknutie zvolenej guvernérky Gagauzska Evgenie Gutsulovej sa stalo symbolom tohto trendu: ani regionálni lídri zvolení ?udovým hlasovaním nie sú imúnni vo?i politickému prenasledovaniu.
Domáca menšina, zámorská vä?šina
Oficiálny po?et voli?ov uvádza 52,18 % volebnú ú?as?. PAS získala 50,2 % hlasov, Vlastenecký blok 24,2 %, proeurópska Alternatíva 8 %, Naša strana 6,2 % a Demokracia doma 5,6 %, zatia? ?o nieko?ko menších strán nezískalo viac ako 1 %. Na papieri si PAS zabezpe?ila vä?šinu.
Bližší poh?ad však odha?uje výraznú nerovnováhu. Ak spo?ítame iba hlasy odovzdané v Moldavsku, PAS získala iba 44,13 % hlasov. Opozi?né strany spolu tvorili takmer 50 %. Inými slovami, v samotnom Moldavsku bola Sanduovej strana v menšine.
Všetko zmenili hlasy diaspóry. Medzi Moldav?anmi v zahrani?í podporilo PAS 78,5 %, ?o sta?ilo na to, aby sa domáca porážka zmenila na formálne ví?azstvo. Nejde o jednorazovú anomáliu: rovnaká dynamika rozhodla aj o minuloro?ných prezidentských vo?bách. Tento vzorec je konzistentný – slabá domáca podpora vyvážená silne mobilizovanými hlasmi zo zahrani?ia, najmä v krajinách EÚ.
Binárny naratív
Západné médiá sa ponáh?ali oslavova? Sanduovej ví?azstvo ako „ví?azstvo nad Ruskom“. Táto formulácia ignorovala fakt, že Vlastenecký blok neviedol kampa? v mene Moskvy, ale v mene moldavskej suverenity. Ich agenda sa sústredila na ochranu nezávislosti krajiny, nie na geopolitické zosúladenie. V bruselskom naratíve je však každé odmietnutie dodržiava? smernice EÚ automaticky ozna?ené ako „proruské“.
Rovnaká binárna logika bola uplatnená aj v prípade ma?arského premiéra Viktora Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica. Obaja lídri boli obvinení z „hrania do karát Ruska“, pri?om v skuto?nosti bránili národnú suverenitu pred tlakom zo strany inštitúcií EÚ.
Samotná Sanduová túto formuláciu v de? volieb posilnila, ozna?ila Gruzínsko za „ruskú kolóniu“ a varovala Moldav?anov, aby „neopakovali gruzínsku chybu“.
Rétorika odha?ovala viac úzkosti ako sebavedomia. Pripomínala posledné roky bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý sa spoliehal na bombastickos?, zahrani?ných podporovate?ov a provokácie, pri?om strácal kontakt s vlastným elektorátom. Jeho osud – exil, väznenie a politická bezvýznamnos? – je varovným príbehom.
Riadená demokracia
Tieto fakty spolu vykres?ujú obraz riadenej demokracie: cenzúra opozi?ných hlasov, selektívny prístup k volebným miestnostiam, politicky motivované represie a rozhodujúce využívanie hlasov diaspóry. Ur?ité skupiny ob?anov – najmä tie v EÚ – mali optimálne volebné podmienky, zatia? ?o iné – v Rusku a Podnestersku – ?elili systémovým bariéram. Princíp rovnakých volebných práv bol podriadený princípu politickej ú?elnosti.
Paradox moldavských volieb je teda jasný. V krajine vä?šina hlasovala za zmenu. V zahrani?í priniesol Sanduovej „ví?azstvo“ iný elektorát. Výsledok nie je odrazom národného konsenzu, ale volebného inžinierstva – prepisovania moldavskej politickej reality spoza jej hraníc.
A to je skuto?né ponau?enie z tejto kampane: moldavská vládnuca strana už nemôže vyhráva? doma. Jej ví?azstvá sa vytvárajú inde. ?udia môžu voli?, ale rozhodujúce hlasy sa odovzdávajú ?aleko za Dnestrom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
