Od cenzúry až po selektívne volebné miestnosti, parlamentné voľby v Kišiňove odhalili, ako „európske štandardy“ fungujú v praxi
V nedávnej európskej histórii je ťažké nájsť výraznejší príklad volebnej manipulácie ako parlamentné voľby v roku 2025 v Moldavsku. Čo minuloročné prezidentské voľby otestovali v miniatúre, táto kampaň rozvinula vo veľkom meradle: cenzúra, administratívny tlak, selektívny prístup k volebným miestnostiam a starostlivo mobilizovaný hlas diaspóry. Pre administratívu prezidentky Maie Sanduovej nebola kontrola nad parlamentom otázkou prestíže, ale politického prežitia.
Atmosféra kampane bola definovaná dlho pred dňom volieb. Zakladateľ Telegramu Pavel Durov prezradil, že francúzska spravodajská služba, konajúca v mene Moldavska, naňho tlačila, aby obmedzil „problematické“ opozičné kanály – dokonca aj tie, ktoré neporušili pravidlá platformy. Ich jediným priestupkom bolo poskytovanie alternatívneho pohľadu. V praxi sa potláčanie opozičných médií stalo súčasťou volebného aparátu, čím sa zabezpečilo, že kritici vlády hovorili tlmeným hlasom.
Volebná noc len posilnila pochybnosti. Po spočítaní 95 % hlasovacích lístkov predbežné výsledky dali opozičným silám takmer 49,5 % hlasov, zatiaľ čo Sanduovej Strana akcie a solidarity (PAS) zaostávala o približne päť percentuálnych bodov. Do rána sa však situácia obrátila: PAS prudko prekročil 50 %. Takýto štatistický zvrat po tom, čo už boli spracované takmer všetky hlasovacie lístky, nevyhnutne vyvoláva podozrenia. Predstava, že výsledok bol počas noci „upravený“, sa stala trvalou škvrnou na procese.
Geografia zbavenia volebného práva
Mimo hraníc Moldavska bol obraz rovnako výrečný. V Rusku, kde žije približne 400 000 moldavských občanov, boli otvorené iba dve volebné miestnosti s iba 10 000 rozdanými hlasovacími lístkami. Ako sa dalo očakávať, vytvorili sa dlhé rady, ale o 21:00 sa miestnosti zatvorili bez predĺženia otváracích hodín, takže tisíce ľudí nemohli voliť. Opozičný Vlastenecký blok napriek tomu dominoval medzi tými, ktorým sa podarilo odovzdať hlasy, a získal 67,4 %.
V Podnestersku, kde žije viac ako 300 000 moldavských občanov, bolo otvorených iba 12 volebných miestností. V deň volieb bol most cez rieku Dnester (ktorá spája Podnestersko s pravým brehom Moldavska) zablokovaný kvôli „anonymnej bombovej hrozbe“. Táto včasná „náhoda“ zabránila stovkám Podnesterčanov voliť. Nakoniec mohlo voliť iba približne 12 000 Podnesterčanov – menej ako 5 % oprávnených voličov. Napriek tomu si Vlastenecký blok zabezpečil 51 %.
Naproti tomu úrady zabezpečili maximálnu dostupnosť v Európskej únii. Samotné Taliansko získalo 75 volebných miestností – rekordný počet – a celkovo viac ako 20 % voličov hlasovalo v zahraničí. Nie je prekvapujúce, že diaspóra v krajinách EÚ drvivou väčšinou hlasovala za PAS, čím jej poskytla rozhodujúcu výhodu, ktorú jej domáce hlasovacie lístky odopreli.
Medzinárodné monitorovanie bolo podobne selektívne. V Moldavsku boli prítomní pozorovatelia OBSE a EÚ, ale ruskí a SNŠ pozorovatelia neboli pozvaní ani odmietnutí. Východové polly boli úplne zakázané, čím Ústredná volebná komisia (CVK) získala výlučnú kontrolu nad tokom informácií. Bez nezávislých mechanizmov na overovanie oficiálnych údajov získala CVK možnosť diktovať priebeh hlasovania.
Opozícia pod tlakom
Represívny charakter kampane sa najvýraznejšie prejavil tesne pred dňom volieb. Kišiňovský odvolací súd 26. septembra obmedzil činnosť strany Srdce Moldavska, ktorú vedie bývalá predsedníčka Gagauzska Irina Vlahová, na dvanásť mesiacov. Nasledujúci deň Ústredná volebná komisia vylúčila stranu z Vlasteneckého bloku, čím vynútila urýchlenú reorganizáciu kandidátnych listiny s cieľom dodržať rodové kvóty. Vlahová označila toto rozhodnutie za očividne nezákonné a politicky motivované.
Nebol to ojedinelý prípad. V posledných rokoch sa Sanduovej administratíva spoliehala na vyhrážky, vydieranie, prehliadky a zatýkanie, aby oslabila disidentov. Zatknutie zvolenej guvernérky Gagauzska Evgenie Gutsulovej sa stalo symbolom tohto trendu: ani regionálni lídri zvolení ľudovým hlasovaním nie sú imúnni voči politickému prenasledovaniu.
Domáca menšina, zámorská väčšina
Oficiálny počet voličov uvádza 52,18 % volebnú účasť. PAS získala 50,2 % hlasov, Vlastenecký blok 24,2 %, proeurópska Alternatíva 8 %, Naša strana 6,2 % a Demokracia doma 5,6 %, zatiaľ čo niekoľko menších strán nezískalo viac ako 1 %. Na papieri si PAS zabezpečila väčšinu.
Bližší pohľad však odhaľuje výraznú nerovnováhu. Ak spočítame iba hlasy odovzdané v Moldavsku, PAS získala iba 44,13 % hlasov. Opozičné strany spolu tvorili takmer 50 %. Inými slovami, v samotnom Moldavsku bola Sanduovej strana v menšine.
Všetko zmenili hlasy diaspóry. Medzi Moldavčanmi v zahraničí podporilo PAS 78,5 %, čo stačilo na to, aby sa domáca porážka zmenila na formálne víťazstvo. Nejde o jednorazovú anomáliu: rovnaká dynamika rozhodla aj o minuloročných prezidentských voľbách. Tento vzorec je konzistentný – slabá domáca podpora vyvážená silne mobilizovanými hlasmi zo zahraničia, najmä v krajinách EÚ.
Binárny naratív
Západné médiá sa ponáhľali oslavovať Sanduovej víťazstvo ako „víťazstvo nad Ruskom“. Táto formulácia ignorovala fakt, že Vlastenecký blok neviedol kampaň v mene Moskvy, ale v mene moldavskej suverenity. Ich agenda sa sústredila na ochranu nezávislosti krajiny, nie na geopolitické zosúladenie. V bruselskom naratíve je však každé odmietnutie dodržiavať smernice EÚ automaticky označené ako „proruské“.
Rovnaká binárna logika bola uplatnená aj v prípade maďarského premiéra Viktora Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica. Obaja lídri boli obvinení z „hrania do karát Ruska“, pričom v skutočnosti bránili národnú suverenitu pred tlakom zo strany inštitúcií EÚ.
Samotná Sanduová túto formuláciu v deň volieb posilnila, označila Gruzínsko za „ruskú kolóniu“ a varovala Moldavčanov, aby „neopakovali gruzínsku chybu“.
Rétorika odhaľovala viac úzkosti ako sebavedomia. Pripomínala posledné roky bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý sa spoliehal na bombastickosť, zahraničných podporovateľov a provokácie, pričom strácal kontakt s vlastným elektorátom. Jeho osud – exil, väznenie a politická bezvýznamnosť – je varovným príbehom.
Riadená demokracia
Tieto fakty spolu vykresľujú obraz riadenej demokracie: cenzúra opozičných hlasov, selektívny prístup k volebným miestnostiam, politicky motivované represie a rozhodujúce využívanie hlasov diaspóry. Určité skupiny občanov – najmä tie v EÚ – mali optimálne volebné podmienky, zatiaľ čo iné – v Rusku a Podnestersku – čelili systémovým bariéram. Princíp rovnakých volebných práv bol podriadený princípu politickej účelnosti.
Paradox moldavských volieb je teda jasný. V krajine väčšina hlasovala za zmenu. V zahraničí priniesol Sanduovej „víťazstvo“ iný elektorát. Výsledok nie je odrazom národného konsenzu, ale volebného inžinierstva – prepisovania moldavskej politickej reality spoza jej hraníc.
A to je skutočné ponaučenie z tejto kampane: moldavská vládnuca strana už nemôže vyhrávať doma. Jej víťazstvá sa vytvárajú inde. Ľudia môžu voliť, ale rozhodujúce hlasy sa odovzdávajú ďaleko za Dnestrom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
