Ich osud bol zdrvujúci. „Zlatá generácia“ hokejistov 40. rokov ?elila totálnej svojvôli totalitného režimu. Jedenás? hrá?ov uväznili, Gustavovi Bubníkovi a Bohumilovi Modrému hrozil trest smrti. Boli krivo obvinení z vlastizrady, pri?om podnet vznikol z toho, že po odvolaní odletu na MS do Londýna sa hrá?i zišli v reštaurácii a v debate sa ponosovali na politicky motivovaný zásah do športu. Modrý na šampionát ani nemal letie?, s partiou na stretnutie nešiel, napriek tomu ho ozna?ili za strojcu sprisahania.
V sobotu 11. marca 1950 mal reprezenta?ný tím nabra? kurz Londýn za obhajobou zlatých medailí zo Štokholmu. Nedorozumenie oh?adom britských víz pre jedného z novinárov dalo režimu zámienku vystúpi? proti „nepriate?ovi zo západu“ a obetoval aj populárne športové podujatie. Hrá?ov odvolali a k pondelku 13. marca ich predvolali na oficiálne oznámenie, že ?eskoslovensko sa na protest vo?i postupu britských úradov na svetovom šampionáte nezú?astní.
Hrá?i sa rozišli do domovov, ale pražská ?as? sa stretla v „hospode“ v blízkosti Národného divadla. Pod?a dobových zdrojov hokejisti pili pivo a rozhovorili sa o tom, ?o ich trápilo – viedli „protištátne re?i“. Neskôr ve?er do podniku prišli príslušníci ŠtB a všetkých odviedli. Po desiatich d?och tajní policajti zadržali aj brankára Bohumila Modrého, ke? sa vrátil z dovolenky a vyšetrovatelia ho napriek neprítomnosti na akcii i napriek ukon?eniu kariéry v národnom tíme obvinili z prípravy vlastizrady.
?eské médiá pripomínajú, že v tom ?ase malo ?eskoslovensko špi?kový tím a ve?mi pravdepodobne by si z Londýna odnieslo ?alšiu medailu. Viacerí hrá?i boli majstri sveta už v roku 1947 a medzitým získali striebro na zimnej olympiáde. To však v tom politicky ponurom ?ase nemalo pre komunistický režim ve?kú váhu.
„Skuto?ný dôvod zrušenia ú?asti na šampionáte bola obava, že hokejisti v Londýne oznámia svoje rozhodnutie zosta? v emigrácii a nasledova? tak príklad krasokor?uliarky Aleny Vrzá?ovej, ?i tenistu a hokejistu Jaroslava Drobného. Takáto obava nebola úplne bezdôvodná – už v decembri 1948 po?as novoro?ného turnaja vo Švaj?iarsku oslovila hokejovú reprezentáciu skupina hokejových funkcionárov v emigrácii s ponukou zosta? za hranicami a hra? hokej za ?eskoslovenské národné mužstvo v exile,“ uvádza špecializovaný webový portál o pamätných miestach.
V tomto prípade je smutné pamätné miesto pamätná tabu?a obetiam politického procesu s ?eskoslovenskými hokejistami. Odhalili ju 13. marca 2009 na mieste bývalej reštaurácie U Herclík?. Tam sa odohrala udalos?, ktorá sa stala za?iatkom jedného z najtragickejších príbehov ?eskoslovenského športu.
Zatknutých hrá?ov väznili a pod?a neskorších výpovedí aj mu?ili. V d?och 6. a 7. októbra sa konalo neverejné pojednávanie, na ktoré nevpustili ani príbuzní obvinených. Senát vyniesol mimoriadne prísne rozsudky za špionáž a vlastizradu. Hokejistov umiestnili do väzenia a neskôr odoslali do uránových baní. Piati dostali minimálne 10-ro?né tresty od?atia slobody. Až v roku 1955 im milos? udelil prezident ?SR Antonín Zápotocký.
Odsúdení hokejisti boli: Bohumil Modrý — 15 rokov, Augustin Bubník — 14 rokov, Stanislav Konopásek — 12 rokov, Václav Rozi?ák — 10 rokov, Vladimír Kobranov — 10 rokov, Josef Jirka — 6 rokov, Zlatko ?ervený — 3 roky, Ji?í Macelis — 2 roky, Antonín Španinger — 1 rok, P?emysl Hainý — 1 rok, Josef Stock — 8 mesiacov.
Zdroje ?eskej televízie uvádzajú, že hokejisti to nemali jednoduché ani po skon?ení trestu, návrat na ?ad mal ?asto len krátke trvanie. Po prepustení v roku 1955 sa Bubník s Rozi?ákom vydali do Brna, aby neboli v druhej lige až tak na o?iach. Pred prípravným zápasom so Spartakom Sokolovo v Prahe 28. februára 1955 im fanúšikovia aplaudovali už po?as rozkor?u?ovania a ke? to videli agenti ŠtB, ešte pred úvodným buly hokejistov zatkli a odviezli. Dostali dvojro?ný zákaz pôsobenia v rámci prvej a druhej ligy za poburovanie.
Zdroje: www.denik.cz, www.ct24.ceskatelevize.cz, www.pametnimista.usd.cas.cz
Zdroj feed teraz.sk
