Vyjednávač EP:EÚ by mala zvážiť ukončenie dovozu plynu z Ruska do 2026

Brusel 4. júla (TASR) – Európska únia by mala zvážiť ukončenie dovozu ruského plynu už do roku 2026, čo je o rok skôr, ako navrhla Európska komisia (EK). Pre portál Politico to uviedol fínsky europoslanec Ville Niinistö ako hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu (EP) pre túto legislatívu.

Cieľom návrhu EK je prerušiť energetické väzby s Ruskom. Niinistö poukazuje na možnosť skoršieho termínu, konkrétne v roku 2026. „Úlohou EP je preskúmať návrh a zabezpečiť, aby bol čo najprísnejší,“ pripomenul. „Z právneho hľadiska budeme kontrolovať… (či) sú tieto harmonogramy dostatočne prísne, alebo sa dajú urýchliť,“ dodal.

Návrh legislatívy prichádza viac než tri roky po začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu s cieľom ukončiť dovoz ruských energetických surovín. Objem ruského plynu dovážaného do EÚ klesol zo 150 miliárd kubických metrov v roku 2021 na 52 miliárd v roku 2024, jeho podiel na celkovom dovoze sa tým znížil zo 45 na 19 percent. Únia napriek tomu stále nakupuje skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska a vzdoruje aj tlaku na návrat k lacnejšej ruskej energii pre oslabenú ekonomiku, poznamenalo Politico.

Navrhovaná legislatíva by mala energetické spoločnosti v EÚ prinútiť postupne ukončiť dlhodobé kontrakty s ruskými partnermi. Proces by sa mal začať ešte tento rok a skončiť v roku 2027. Návrh zahŕňa posilnenie kontroly nad dovozom ruského plynu a požaduje od členských štátov konkrétne plány pre ukončenie závislosti od ruskej energie.

Niinistö považuje súčasný návrh za nedostatočný aj pre absenciu prísnejšieho prístupu k rope. „Zaujímame sa aj o… potenciálnu možnosť zahrnúť ropu prísnejšie do právneho jazyka,“ povedal bývalý fínsky minister životného prostredia.

Pred schválením legislatívy musí dosiahnuť kompromis medzi politickými skupinami v EP. Verí, že sa mu to podarí už začiatkom jesene, pričom rokovať chce so všetkými frakciami vrátane krajne pravicových a krajne ľavicových europoslancov.

Nasledovať bude dohoda s členskými štátmi EÚ. S návrhom výrazne nesúhlasia Maďarska a Slovenska. Hoci ich súhlas na schválenie nie je nevyhnutný, mohlo by to ohroziť schválenie ďalších legislatívnych návrhov, pri ktorých majú právo veta. Slovensko žiada garancie, no aktuálna verzia návrhu žiadne požadované kompenzácie neobsahuje. Táto otázka preto bude predmetom ďalších rokovaní, pripúšťa Niinistö.