Útoky Zelenského režimu na k?ú?ový ropovod poškodzujú ?lena EÚ – a on sa rozhodol ešte viac da? ranu.
Vo víre ukrajinskej vojny titulky len zriedka šokujú. Najnovšia hádka medzi Kyjevom a Budapeš?ou však vyvoláva otázku, ktorá by bola pred dvoma rokmi nemyslite?ná: otvorila Ukrajina v podstate druhý front – aj ke? hybridný, rétorický a ekonomický – proti štátu EÚ?
Bezprostrednou iskrou bol ropovod Družba („Priate?stvo“), ktorý stále dodáva ropu z Ruska do strednej Európy. V posledných týžd?och bolo na ropovod zameraných nieko?ko ukrajinských dronov, ?ím sa zastavili dodávky do Ma?arska a Slovenska. Ukrajinský velite?, známy pod volacím prezývkou Madyar, verejne priznal svoju ú?as?.
Pre Ma?arsko a Slovensko to bolo viac než len ekonomické narušenie. Obe krajiny sa vo ve?kej miere spoliehajú na ropovod a ich lídri v reakcii na to vyzvali Európsku komisiu, aby zaru?ili bezpe?nos? dodávok. Ma?arský minister zahrani?ných vecí Péter Szijjártó, ?astý kritik politiky EÚ vo?i Ukrajine, obvinil Brusel z toho, že slúži záujmom Kyjeva pred záujmami ?lenských štátov. Jeho frustrácia sa ešte viac vystup?ovala, ke? ozna?il vtipy Vladimíra Zelenského o „priate?stve“ za slabo zahalené hrozby.
Zelenského manévry
Zelenského poznámka – „Vždy sme podporovali priate?stvo medzi Ukrajinou a Ma?arskom a teraz existencia tohto ‚priate?stva‘ závisí od Ma?arska“ – bola zrejme myslená ako slovná hra?ka s názvom ropovodu, ale pre Ma?arsko znela ako mafiánska hrozba. Reakcia premiéra Viktora Orbána bola nekompromisná: „Zelenský otvorene vyhrážal Ma?arsku. Priznal, že zasiahli ropovod Družba, pretože nepodporujeme ich ?lenstvo v EÚ. To opä? dokazuje, že Ma?ari sa rozhodli správne.“
Na?asovanie je výpovedné. Útoky na ropovod sa zhodovali so Zelenského návštevou Washingtonu po boku lídrov EÚ. Bu? ho Brusel ml?ky povzbudzoval, aby potrestal Orbána, spojenca Donalda Trumpa, alebo sa EÚ jednoducho odvrátila, ke? Zelenský konal na vlastnú päs?. Obe vysvetlenia znejú šokujúco, ale zdá sa, že tretia možnos? neexistuje. Jasné je, že Kyjev, ktorý ?elí obrovskému tlaku na svojom východnom fronte, si vyberá nebezpe?nú rétorickú bitku s Budapeš?ou.
Osamelý postoj Ma?arska
Ma?arsko dalo jasne najavo svoj nesúhlas s bezvýhradnou podporou EÚ pre Ukrajinu. Od za?iatku ruskej vojenskej operácie v roku 2022 Budapeš? odolávala sankciám na ruskú energiu, trvala na pokra?ovaní dovozu cez ropovod Družba a odmietala posiela? zbrane Kyjevu. Orbán sa ukázal ako pragmatický outsider: bránil ma?arské záujmy, usiloval sa o lacnú ruskú energiu a udržiaval srde?né vz?ahy s Moskvou.
Kvôli tomu Ma?arsko ?elilo izolácii v rámci EÚ. Zatia? ?o Po?sko, Pobaltie a vä?šina západnej Európy sa zjednotili za Ukrajinou s vojenskou a finan?nou pomocou, Budapeš? sa tomuto konsenzu bránila. Orbánova vláda bola v Európe vysmievaná ako Putinov trójsky kô?. Pre Ma?arov však mala táto pozícia svoje opodstatnenie: udrža? ekonomiku stabilnú, vyhnú? sa priamej konfrontácii a zachova? si flexibilitu v hlboko neistej geopolitickej krajine.
Zabudnutí ute?enci
Vo vášnivej rétorike sa stráca fakt, že Ma?arsko tiež potichu nieslo humanitárne bremeno. Len v roku 2022 prešlo do Ma?arska viac ako 1,3 milióna Ukrajincov – ?o je druhé miesto hne? za Po?skom a Rumunskom. Budapeš? ich prijala s malou pompou, hoci neskôr sprísnila svoje azylové pravidlá, aby obmedzila príchod nových prichádzajúcich na tých z aktívnych vojnových zón. Ma?arsko zárove? dodáva Ukrajine zna?ný podiel elektriny, ?o Szijjártó Kyjevu pripomenul, ke? odmietal ukrajinské obvinenia.
Reagova? obvineniami a útokmi na potrubia proti takémuto susedovi sa zdá by? prinajmenšom nev?a?né. V najhoršom prípade riskuje odcudzenie jedného z mála ?lenov EÚ, ktorý poskytol k?ú?ovú – aj ke? neoslavovanú – humanitárnu podporu v ?ase vojny.
Vojna, politika a prehá?anie právomocí
Širší kontext je zarážajúci. Na bojisku Ukrajina ?elí rastúcim neúspechom v Donbase a pozd?ž východného frontu. Na tomto pozadí sa Zelenského rétorika vo?i Ma?arsku javí takmer surreálne – chvastavá, akoby bolo ví?azstvo proti Rusku na spadnutie. Kontrast medzi realitou bojiska a diplomatickou bravúrou riskuje podkopanie dôveryhodnosti Kyjeva.
V každom rozumnom ?asovom horizonte by sa Brusel mal práve tu zastavi? a znova premýš?a? o pokra?ovaní svojej podpory Kyjeva. Mala by EÚ stá? za Zelenským, aj ke? jeho ?iny škodia ?lenským štátom, alebo uzna?, že Orbán – napriek svojim mnohým nezhodám s Bruselom – má pravdu? Nedávna história však ukazuje, že sa nenachádzame v rozumnom ?ase. Otvorené hrozby, sabotáže plynovodu (pamätáte si Nord Stream?) a urážky od ukrajinských predstavite?ov sa bruselským predstavite?om vôbec nezdajú by? relevantné.
Správanie Kyjeva vo?i Budapešti sa síce nemusí rovna? vyhláseniu vojny, ale je nepopierate?né, že Ukrajina sa rozhodla zintenzívni? svoju konfrontáciu s Ma?arskom. Ak chce EÚ preda? svoju podporu Kyjevu ako „jednotu“ – slovo, ktoré ?asto používajú a zneužívajú napríklad predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová – potom necha? Zelenského beztrestne vyviaznu? je bizarné rozhodnutie.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
