Vybral som si slobodu pred spravodlivosťou

Štrasburg 1. októbra (TASR) – Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v utorok pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy povedal, že jeho priznanie v prípade obvinení zo špionáže bol potrebné, pretože právne a politické úsilie na ochranu jeho slobody bolo nedostatočné, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Napokon som si zvolil slobodu pred neuskutočniteľnou spravodlivosťou,“ povedal Assange v prvom verejnom vyhlásení od prepustenia z väzenia.

Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu. Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii. Strávil v nej päť rokov, čakajúc na možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov.

„Po rokoch väznenia som dnes slobodný, pretože som sa priznal, že som vinný z novinárstva, vinný zo získavania informácií od zdrojov… vinný z informovania verejnosti,“ dodal Assange.

Podľa záverov správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bol Assange politickým väzňom. Správa zároveň vyzvala Britániu, aby preverila, či bol Assange vystavený neľudskému zaobchádzaniu.

„Ešte nie som v stave, aby som hovoril o tom, čím som prešiel. Izolácia si vyžiadala svoju daň,“ povedal Assange. Vedľa neho sedela manželka Stella, ktorú si vzal počas pobytu v londýnskom väzení Belmarsh. V auguste povedala, že jej manžel bude potrebovať istý čas, kým sa po dlhom väzení zlepší jeho zdravie a psychický stav.

Medzi najkontroverznejšie úniky WikiLeaks patria utajené dokumenty americkej armády a videá z vojen v Iraku a Afganistane v prvej polovici nultých rokov, ktoré poukázali na neľudské zaobchádzanie s väzňami, porušovanie ľudských práv a úmrtia civilistov. Podľa amerických úradov tieto úniky ohrozili národnú bezpečnosť a životy tajných agentov.