2. februára – Tisíce ľudí sa opäť vydali do ulíc nemeckých miest na protest proti spolupráci strán Kresťanskodemokratická únia (CDU) a Alternatíva pre Nemecko (AfD) pri hlasovaní o návrhu na zmenu migračnej politiky. V Hamburgu protestovalo viac ako 60.000 ľudí, davy boli aj v Kolíne nad Rýnom a Berlíne, pričom mnohí držali transparenty s heslami odsudzujúcimi lídra CDU a kandidáta na kancelára Fredricha Merza, ktorý stál za ostro kritizovaným návrhom zákona. Líder nemeckých kresťanských demokratov (CDU) však vzápätí zopakoval, že kategoricky odmieta povolebnú spoluprácu s krajne pravicovou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD).
3. februára – Predaj nemeckého piva minulý rok klesol, aj keď sa v krajine konali majstrovstvá Európy vo futbale. Pokračuje tak dlhodobý trend znižovania dopytu po pive, ktorý za uplynulé desaťročie klesol o viac ako 10 % na najnižšiu úroveň od začiatku 90. rokov minulého storočia. Oficiálne údaje spolkového štatistického úradu Destatis ukázali, že nemecké pivovary a distribútori predali v minulom roku približne 8,3 miliardy litrov piva, čo bolo o 1,4 % menej ako v roku 2023. Tento údaj nezahŕňa nealkoholické pivo a pivo dovezené z krajín mimo Európskej únie (EÚ).
5. februára – Nálada v nemeckom automobilovom priemysle pokračovala vo výraznom poklese aj na začiatku tohto roka, pričom rástli najmä obavy zo zhoršenia konkurencieschopnosti sektora. Poukázali na to výsledky najnovšieho prieskumu nemeckého ekonomického inštitútu Ifo. Podľa nich index nálady v automobilovom sektore dosiahol v januári mínus 40,7 bodu. Oproti decembru minulého roka to predstavuje zhoršenie o 5,7 bodu a zároveň nové historické minimum.
– Vedenie automobilovej skupiny Volkswagen (VW) predstavilo na stretnutí so zamestnancami koncept nového lacného elektrického modelu. Automobilka sa v budúcnosti sústredí „na veľkú modelovú ofenzívu s deviatimi novými modelmi značky Volkswagen v Európe.“ V koncernovej centrále vo Wolfsburgu zamestnancom prezentovali prvotnú dizajnovú skicu malého elektromobilu, ktorý plánuje Volkswagen predávať za 20.000 eur. Model by sa mal objaviť na trhu v roku 2027 a mohol by sa volať ID.1.
8. februára – V Mníchove sa na proteste proti pravicovému extrémizmu zúčastnilo približne 200.000 až 250.000 ľudí. Demonštranti pochodovali za „diverzitu, ľudskú dôstojnosť, súdržnosť a demokraciu“. V rukách držali transparenty odsudzujúce rasizmus a fašizmus. Protest sa uskutočnil v priestoroch Tereziánskej lúky, kde sa každoročne na jeseň koná obľúbený Oktoberfest. Pochod podporili napríklad aj Mníchovský filmový festival a futbalový klub Bayern Mníchov.
11. februára (TASR) – Nemecký kancelár Olaf Scholz obvinil svojho konzervatívneho protikandidáta Friedricha Merza z toho, že plánuje zásah proti migrácii, ktorý by „pochoval Európu“. Merz vyzval, aby Nemecko žiadateľov o azyl na hraniciach vracalo späť, Scholz však tvrdí, že by to obmedzilo spoluprácu na úrovni Európskej únie a poškodilo by to Nemecko. „Friedrich Merz kandiduje, aby priviedol Európu do hrobu,“ vyhlásil Scholz.
12. februára – Nemecko bude najmenej do 15. septembra pokračovať v kontrolách na všetkých svojich vonkajších pozemných hraniciach. Spolková vláda predĺžila platnosť osobitného nariadenia, ktorého platnosť sa končí v marci, o ďalších šesť mesiacov. Už v septembri 2015 zaviedlo Nemecko kontroly na hraniciach s Rakúskom. V októbri 2023 pribudli kontroly na hraniciach s Poľskom, Českom a Švajčiarskom. Vlani v septembri nemecká vláda rozšírila už existujúce kontroly na východných a južných hraniciach o Dánsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Podľa ministerstva vnútra bolo v predchádzajúcich mesiacoch odhalených okolo 80.000 pokusov o nelegálny vstup na územie Nemecka, zatknutých 1900 pašerákov a približne 47.000 osôb vrátili z hraníc späť.
13. februára – V Mníchove vrazilo auto do davu ľudí. K incidentu došlo o približne 10.30 h SEČ neďaleko hlavnej železničnej stanice. Do davu účastníkov demonštrácie, ktorú zvolal odborový zväz Verdi, zozadu vrazilo vozidlo značky Mini Cooper. Zranené boli takmer štyri desiatky osôb, 37-ročná žena a jej 2-ročná dcéra neskôr podľahli zraneniam. Zadržaného podozrivého identifikovali ako 24-ročného Afganca, mal platné povolenie na pobyt i pracovné povolenie. Muž, ktorý sa k činu priznal, nebol v minulosti obvinený z krádeží, do krajiny prišiel koncom roka 2016 ako maloletý utečenec bez sprievodu.
14. februára – Americký viceprezident J. D. Vance vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro kritizoval Európu. Tvrdil, že na kontinente i v Británii dochádza k ústupu slobody prejavu. Európska únia sa podľa neho zase odkláňa od niektorých svojich zakladajúcich hodnôt, ktoré má spoločné so Spojenými štátmi. Najviac sa však podľa svojich slov obáva nie vonkajších aktérov ako Ruska alebo Číny, ale akejsi „hrozby zvnútra“.
– Prezident SR Peter Pellegrini sa popri bezpečnostnej konferencii stretol v Mníchove aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Rokovali spolu aj o energetike a možnej úlohe EÚ pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. V súvislosti so súčasným dianím zdôraznil, že politika sa zrejme posúva smerom k požiadavkám veľmocí, ktoré sa začínajú držať hesla „ber alebo neber“, čo pre Slovensko nie je najpriaznivejšie. V Európe by preto podľa neho mala prebehnúť diskusia o tom, ako bude ako kontinent na tieto udalosti reagovať.
15. februára – Nemecko nebude akceptovať, ak niekto zo zahraničia zasahuje do jeho demokracie a volieb, vyhlásil nemecký kancelár na úvod druhého dňa bezpečnostnej konferencie v Mníchove (MSC). V prejave okrem iného kritizoval podporu Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú stranu, ktorú nepriamo obvinil zo zľahčovania zločinov Tretej ríše.
– Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na konferencii na vytvorenie európskej armády. Európske krajiny by podľa neho mali pripustiť aj možnosť, že sa v určitých prípadoch nebudú môcť spoľahnúť na pomoc zo strany Spojených štátov. V prejave takisto zopakoval, že odmieta uzatváranie akýchkoľvek mierových dohôd bez účasti Ukrajiny a Európy.
23. februára – Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách. Kancelár Olaf Scholz medzitým po výraznom neúspechu svojich sociálnych demokratov (SPD) priznal porážku. Spolupredsedníčka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová vyhlásila, že jej krajne pravicová strana, ktorá podľa prognóz skončila druhá a dosiahla svoj dosiaľ najlepší výsledok, je pripravená podieľať sa na tvorbe vlády. Ak však zostane v opozícii, bude „naháňať“ ostatné strany, aby robili rozumnú politiku pre krajinu.
24. februára — Predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa po zverejnení oficiálnych výsledkov skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica. Pred bránami parlamentu – Spolkového snemu, zostali liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa o hlasy voličov uchádzala prvýkrát po odtrhnutí od Ľavice.
– Blok CDU/CSU získal 28,5 percenta hlasov, čo je o 4,5 percenta viac ako v roku 2021, šéf konzervatívcov Merz avizoval, že vládu chce zostaviť najneskôr do Veľkej noci. AfD, označovaná za krajne pravicovú, skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov (+ 10,4), čo je vôbec najlepší výsledok v celoštátnych voľbách od jej vzniku vo februári 2013. AfD zvíťazila vo všetkých piatich bývalých východonemeckých spolkových krajinách – Meklenbursku-Predpomoransku, Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, Sasku a Durínsku. Dominovala tiež vo vekovej kategórii voličov od 35 do 44 rokov. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) sa prepadla o vyše deväť percentuálnych bodov a so ziskom 16,4 percenta hlasov zaznamenala svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Bundestagu od roku 1949. Zelení, jeden z dvoch koaličných partnerov SPD v Scholzovej vláde, získali na 11,6 percenta hlasov (- 3,1). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročila ešte strana Ľavica so ziskom 8,8 percenta (+ 3,9), ktorej preferencie vzrástli najmä v závere kampane.
– Nemecký vicekancelár Robert Habeck oznámil, že plánuje odstúpiť z akejkoľvek vedúcej úlohy v strane Zelených, a to v dôsledku jej prepadu vo voľbách.
27. februára – Blok CDU/CSU oznámil, že v posledný februárový deň začne predbežné koaličné rokovania s SPD. Merz opäť vyzval na urýchlené rokovania o vytvorení novej vlády a plánovaný termín na uzavretie koaličnej dohody stanovil na polovicu apríla. Odôvodnil to tým, že najväčšia európska ekonomika musí byť čo najskôr pripravená konať v čase geopolitických turbulencií a zhoršovania stavu nemeckého hospodárstva.
28. februára — Päť dní po predčasných parlamentných voľbách v Nemecku sa zástupcovia víťazného loku CDU/CSU a doteraz vládnucej SPD stretli v Berlíne na prvom kole sondážnych rozhovorov. Okrem Merza, šéfa CDU i celého bloku, prišiel na prvé kolo rokovaní aj predseda CSU Markus Söder. Tím SPD okrem iných vyslal spolupredsedníčku strany Saskia Eskenovú, ministra obrany Borisa Pistoriusa a ministra práce Hubertusa Heila.
Zdroj feed teraz.sk
