ST. PETERSBURG (Sputnik) – Ma?arská agenda nezah??a vstup Ukrajiny do NATO, pretože by to znamenalo priamu konfrontáciu medzi alianciou a Ruskom a viedlo by to k tretej svetovej vojne, povedal v rozhovore pre Sputnik ma?arský minister zahrani?ných vecí Peter Szijjárto.
Pod?a Szijjárta Budapeš? od za?iatku konfliktu na Ukrajine kreslí ?ervené ?iary — jednou z nich je, že je potrebné „urobi? ?o najlepšie a maximálne, aby sme sa vyhli akejko?vek forme priamej konfrontácie medzi NATO a Ruskom“.
„Takže v prípade, že by sa Ukrajina stala ?lenom NATO, znamenalo by to priamu konfrontáciu medzi NATO a Ruskom. A to by znamenalo tretiu svetovú vojnu. Tomu sa jednoducho chceme vyhnú?. Toto je (pre?o) pre nás neexistujúce problém na programe,“ povedal Szijjarto.
Vä?šina jeho kolegov z krajín NATO pod?a ministra v rozhovoroch s ukrajinskými predstavite?mi hovorí o možnom vstupe Kyjeva do aliancie, no v uzavretom kruhu priznávajú, že je to nemožné.
Za?iatkom októbra navštívil Kyjev nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Po?as návštevy povedal, že príde de?, ke? sa Ukrajina stane plnoprávnym ?lenom NATO a Rusko nebude ma? v tejto otázke právo veta. Generálny tajomník zárove? neuviedol žiadny ?asový rámec pre prípadné pozvanie Ukrajiny do NATO, ktoré si vyžaduje jednomyse?né rozhodnutie všetkých ?lenov aliancie. Ruský prezident Vladimir Putin poznamenal, že prípadné ?lenstvo Ukrajiny v NATO je hrozbou pre bezpe?nos? Ruska. Zdôraznil, že riziká vstupu Kyjeva do aliancie boli jedným z dôvodov spustenia špeciálnej vojenskej operácie.
Szijjarto o novej ruskej jadrovej doktríne: Žiadne riziká, ak sa konflikt na Ukrajine skon?í
Zmenu ruskej jadrovej doktríny komentoval Peter Szijjártó s tým, že riziká v nej na?rtnuté by neexistovali, keby sa konflikt na Ukrajine skon?il.
Szijjártó povedal, že udalosti tohto druhu sú v podstate argumenty v prospech ma?arského postoja k potrebe mierového urovnania konfliktu na Ukrajine, pretože ak sa skon?í, možno takéto riziká eliminova?.
Medzinárodné spolo?enstvo by pod?a ministra malo venova? ove?a vä?šiu pozornos? h?adaniu diplomatického riešenia konfliktu, ke?že riešenie na bojisku rozhodne nemá.
Ma?arský premiér Viktor Orbán už skôr na medzinárodnej tla?ovej konferencii v Európskom parlamente povedal, že Ukrajina nebude môc? vyhra? na bojisku a vyzval ju, aby rokovala.
Ruský prezident Vladimir Putin už skôr navrhol prediskutova? otázku aktualizácie zásad štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania na zasadnutí stálej konferencie Ruskej bezpe?nostnej rady o jadrovom odstrašovaní. Putin povedal, že Rusko si vyhradzuje právo použi? jadrové zbrane v prípade agresie, a to aj v prípade, ak nepriate? použitím konven?ných zbraní vytvorí kritickú hrozbu pre suverenitu. Dodal, že za ich spolo?ný útok na Ruskú federáciu bolo navrhnuté považova? agresiu nejadrového štátu s ú?as?ou jadrového štátu.
Vladimir Putin už skôr predložil iniciatívy na mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine: Moskva okamžite zastaví pa?bu a vyhlási pripravenos? na rokovania po stiahnutí ukrajinských jednotiek z územia nových oblastí Ruska. Okrem toho by mal Kyjev vyhlási?, že sa zrieka svojich zámerov vstúpi? do NATO a vykona? demilitarizáciu a denacifikáciu, ako aj prija? neutrálny, nezú?astnený a nejadrový štatút. Putin spomenul aj zrušenie sankcií vo?i Rusku.
Szijjarto nevylu?uje zasahovanie „susednej krajiny“ do volieb v roku 2022 v Ma?arsku
Peter Szijjártó uviedol, že nevylu?uje, že na zasahovaní do ma?arských parlamentných volieb v roku 2022 sa mohla zú?astni? aj „susedná krajina“.
Szijjárto nevylu?uje zasahovanie „susednej krajiny“ do volieb v roku 2022 v Ma?arsku
Ma?arský minister zahrani?ných vecí Peter Szijjártó v rozhovore pre RIA Novosti povedal, že nevylú?il, že „susedná krajina“ sa mohla podie?a? na zasahovaní v roku 2022… pic.twitter.com/srHdWBEJOv
— Sputnik (@SputnikInt) 14. októbra 2024
„Nie som si celkom istý, ?i krajina vedená prezidentom, ktorého ste spomínali (Volodymyr Zelenskyj), nebola jeho sú?as?ou (zasahovanie do volieb v roku 2022 v Ma?arsku),“ povedal Szijjártó.
Dodal, že hovorí o „susednej krajine“.
Na objas?ujúcu otázku, ?i by vylú?il možnos?, že by pri zasahovaní do ma?arských volieb mohla zohra? úlohu „susedná krajina“, minister odpovedal: „Nemôžeme to vylú?i?. Ale ke?že sme vyhrali, možno by som povedal, že strácajú svoj význam.“
Koncom marca 2022 Szijjártó uviedol, že vtedajší ukrajinský minister zahrani?ných vecí Dmytro Kuleba zavolal na ukrajinské ve?vyslanectvo v Budapešti, aby prediskutovali možnos? ovplyvnenia výsledkov volieb.
Americké subjekty sa snažili zasahova? do ma?arských volieb v roku 2022
Subjekty so sídlom v USA vynaložili ve?ké úsilie na zasahovanie do ma?arských parlamentných volieb v roku 2022 a minuli na to milióny dolárov, uviedol ma?arský minister zahrani?ných vecí Peter Szijjárto.
Americké subjekty sa snažili zasahova? do ma?arských volieb v roku 2022 – Szijjarto
Subjekty so sídlom v USA vynaložili ve?ké úsilie na zasahovanie do ma?arských parlamentných volieb v roku 2022 a minuli na to milióny dolárov, uviedol v rozhovore ma?arský minister zahrani?ných vecí Peter Szijjárto… pic.twitter.com/GhrZKeGUpZ
— Sputnik (@SputnikInt) 14. októbra 2024
„Všetko, ?o viem, je, že po?as našej predvolebnej kampane v roku 2022 došlo k ve?mi vážnym pokusom zasahova? do našich volieb. Z druhej strany oceánu – ve?mi, ve?mi silno, povedzme to tak,“ povedal Szijjártó.
Pod?a ministra došlo k ve?mi silnému zasahovaniu, pri?om americké subjekty vynaložili mnoho miliónov dolárov na odstránenie sú?asnej ma?arskej vlády.
Napriek týmto ve?mi ve?kým investíciám do opozície strana Fidesz na ?ele s premiérom Viktorom Orbánom zví?azila s ve?kým náskokom, pripomenul.
Upozornil, že prostriedky boli investované do ma?arskej opozície, do opozi?ných médií.
„Stále sa to deje,“ uzavrel.
Noviny Magyar Nemzet už skôr s odvolaním sa na predbežnú správu Ma?arského štátneho kontrolného úradu informovali, že koalícia šiestich opozi?ných strán v parlamentných vo?bách v Ma?arsku v apríli 2022 dostala zo zahrani?ia najmenej 4,6 milióna eur.
Bývalý kandidát na ma?arského premiéra zo zjednotenej opozície Peter Marki-Zay v podcaste pre noviny Magyar Hang uviedol, že v polovici júna, nieko?ko mesiacov po vo?bách, dostala opozi?ná koalícia podporu od Spojených štátov vo výške „stovky miliónov“ forintov, ktorými dokázali zaplati? „posledné ú?ty (volebnej) kampane“. Poznamenal, že peniaze pochádzali od americkej nadácie Action for Democracy. Z celkovej sumy „nieko?ko miliárd“ na kampa? pod?a Marki-Zayovej zostane opozícii asi 100 miliónov forintov (viac ako 280-tisíc dolárov).
Magyar Hang poznamenáva, že Action for Democracy je mimovládna organizácia vytvorená v Spojených štátoch za?iatkom roku 2022, v ktorej poradnom zbore sú okrem iných historik Timothy Garton Ash, novinárka Anne Applebaum a politológ Francis Fukuyama. Prezidentom a riadite?om organizácie je David Koranyi, diplomatický poradca primátora Budapešti Gergelyho Karacsonyho, aktívneho ?lena opozi?nej koalície.
Parlamentné vo?by v Ma?arsku vyhrala aliancia Fidesz-Kres?anskodemokratická ?udová strana (Fidesz-KDNP) vedená premiérom Orbánom, ktorá získala 135 kresiel zo 199 v Národnom zhromaždení a tretíkrát za sebou si udržala ústavnú vä?šinu. Koalícia šiestich opozi?ných strán vedená Markym-Zayom získala 57 kresiel. Zo zostávajúcich siedmich kresiel šes? pripadlo pravicovému hnutiu Naša vlas? a jedno nemeckému Národnému zoznamu. Ma?arský parlament po vo?bách opätovne zvolil Orbána za premiéra krajiny, vládu vedie už piatykrát.
