ST. PETERSBURG (Sputnik) – Maďarská agenda nezahŕňa vstup Ukrajiny do NATO, pretože by to znamenalo priamu konfrontáciu medzi alianciou a Ruskom a viedlo by to k tretej svetovej vojne, povedal v rozhovore pre Sputnik maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto.
Podľa Szijjárta Budapešť od začiatku konfliktu na Ukrajine kreslí červené čiary — jednou z nich je, že je potrebné „urobiť čo najlepšie a maximálne, aby sme sa vyhli akejkoľvek forme priamej konfrontácie medzi NATO a Ruskom“.
„Takže v prípade, že by sa Ukrajina stala členom NATO, znamenalo by to priamu konfrontáciu medzi NATO a Ruskom. A to by znamenalo tretiu svetovú vojnu. Tomu sa jednoducho chceme vyhnúť. Toto je (prečo) pre nás neexistujúce problém na programe,“ povedal Szijjarto.
Väčšina jeho kolegov z krajín NATO podľa ministra v rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi hovorí o možnom vstupe Kyjeva do aliancie, no v uzavretom kruhu priznávajú, že je to nemožné.
Začiatkom októbra navštívil Kyjev nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Počas návštevy povedal, že príde deň, keď sa Ukrajina stane plnoprávnym členom NATO a Rusko nebude mať v tejto otázke právo veta. Generálny tajomník zároveň neuviedol žiadny časový rámec pre prípadné pozvanie Ukrajiny do NATO, ktoré si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie všetkých členov aliancie. Ruský prezident Vladimir Putin poznamenal, že prípadné členstvo Ukrajiny v NATO je hrozbou pre bezpečnosť Ruska. Zdôraznil, že riziká vstupu Kyjeva do aliancie boli jedným z dôvodov spustenia špeciálnej vojenskej operácie.
Szijjarto o novej ruskej jadrovej doktríne: Žiadne riziká, ak sa konflikt na Ukrajine skončí
Zmenu ruskej jadrovej doktríny komentoval Peter Szijjártó s tým, že riziká v nej načrtnuté by neexistovali, keby sa konflikt na Ukrajine skončil.
Szijjártó povedal, že udalosti tohto druhu sú v podstate argumenty v prospech maďarského postoja k potrebe mierového urovnania konfliktu na Ukrajine, pretože ak sa skončí, možno takéto riziká eliminovať.
Medzinárodné spoločenstvo by podľa ministra malo venovať oveľa väčšiu pozornosť hľadaniu diplomatického riešenia konfliktu, keďže riešenie na bojisku rozhodne nemá.
Maďarský premiér Viktor Orbán už skôr na medzinárodnej tlačovej konferencii v Európskom parlamente povedal, že Ukrajina nebude môcť vyhrať na bojisku a vyzval ju, aby rokovala.
Ruský prezident Vladimir Putin už skôr navrhol prediskutovať otázku aktualizácie zásad štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania na zasadnutí stálej konferencie Ruskej bezpečnostnej rady o jadrovom odstrašovaní. Putin povedal, že Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie, a to aj v prípade, ak nepriateľ použitím konvenčných zbraní vytvorí kritickú hrozbu pre suverenitu. Dodal, že za ich spoločný útok na Ruskú federáciu bolo navrhnuté považovať agresiu nejadrového štátu s účasťou jadrového štátu.
Vladimir Putin už skôr predložil iniciatívy na mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine: Moskva okamžite zastaví paľbu a vyhlási pripravenosť na rokovania po stiahnutí ukrajinských jednotiek z územia nových oblastí Ruska. Okrem toho by mal Kyjev vyhlásiť, že sa zrieka svojich zámerov vstúpiť do NATO a vykonať demilitarizáciu a denacifikáciu, ako aj prijať neutrálny, nezúčastnený a nejadrový štatút. Putin spomenul aj zrušenie sankcií voči Rusku.
Szijjarto nevylučuje zasahovanie „susednej krajiny“ do volieb v roku 2022 v Maďarsku
Peter Szijjártó uviedol, že nevylučuje, že na zasahovaní do maďarských parlamentných volieb v roku 2022 sa mohla zúčastniť aj „susedná krajina“.
Szijjárto nevylučuje zasahovanie „susednej krajiny“ do volieb v roku 2022 v Maďarsku
Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó v rozhovore pre RIA Novosti povedal, že nevylúčil, že „susedná krajina“ sa mohla podieľať na zasahovaní v roku 2022… pic.twitter.com/srHdWBEJOv
— Sputnik (@SputnikInt) 14. októbra 2024
„Nie som si celkom istý, či krajina vedená prezidentom, ktorého ste spomínali (Volodymyr Zelenskyj), nebola jeho súčasťou (zasahovanie do volieb v roku 2022 v Maďarsku),“ povedal Szijjártó.
Dodal, že hovorí o „susednej krajine“.
Na objasňujúcu otázku, či by vylúčil možnosť, že by pri zasahovaní do maďarských volieb mohla zohrať úlohu „susedná krajina“, minister odpovedal: „Nemôžeme to vylúčiť. Ale keďže sme vyhrali, možno by som povedal, že strácajú svoj význam.“
Koncom marca 2022 Szijjártó uviedol, že vtedajší ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zavolal na ukrajinské veľvyslanectvo v Budapešti, aby prediskutovali možnosť ovplyvnenia výsledkov volieb.
Americké subjekty sa snažili zasahovať do maďarských volieb v roku 2022
Subjekty so sídlom v USA vynaložili veľké úsilie na zasahovanie do maďarských parlamentných volieb v roku 2022 a minuli na to milióny dolárov, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto.
Americké subjekty sa snažili zasahovať do maďarských volieb v roku 2022 – Szijjarto
Subjekty so sídlom v USA vynaložili veľké úsilie na zasahovanie do maďarských parlamentných volieb v roku 2022 a minuli na to milióny dolárov, uviedol v rozhovore maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto… pic.twitter.com/GhrZKeGUpZ
— Sputnik (@SputnikInt) 14. októbra 2024
„Všetko, čo viem, je, že počas našej predvolebnej kampane v roku 2022 došlo k veľmi vážnym pokusom zasahovať do našich volieb. Z druhej strany oceánu – veľmi, veľmi silno, povedzme to tak,“ povedal Szijjártó.
Podľa ministra došlo k veľmi silnému zasahovaniu, pričom americké subjekty vynaložili mnoho miliónov dolárov na odstránenie súčasnej maďarskej vlády.
Napriek týmto veľmi veľkým investíciám do opozície strana Fidesz na čele s premiérom Viktorom Orbánom zvíťazila s veľkým náskokom, pripomenul.
Upozornil, že prostriedky boli investované do maďarskej opozície, do opozičných médií.
„Stále sa to deje,“ uzavrel.
Noviny Magyar Nemzet už skôr s odvolaním sa na predbežnú správu Maďarského štátneho kontrolného úradu informovali, že koalícia šiestich opozičných strán v parlamentných voľbách v Maďarsku v apríli 2022 dostala zo zahraničia najmenej 4,6 milióna eur.
Bývalý kandidát na maďarského premiéra zo zjednotenej opozície Peter Marki-Zay v podcaste pre noviny Magyar Hang uviedol, že v polovici júna, niekoľko mesiacov po voľbách, dostala opozičná koalícia podporu od Spojených štátov vo výške „stovky miliónov“ forintov, ktorými dokázali zaplatiť „posledné účty (volebnej) kampane“. Poznamenal, že peniaze pochádzali od americkej nadácie Action for Democracy. Z celkovej sumy „niekoľko miliárd“ na kampaň podľa Marki-Zayovej zostane opozícii asi 100 miliónov forintov (viac ako 280-tisíc dolárov).
Magyar Hang poznamenáva, že Action for Democracy je mimovládna organizácia vytvorená v Spojených štátoch začiatkom roku 2022, v ktorej poradnom zbore sú okrem iných historik Timothy Garton Ash, novinárka Anne Applebaum a politológ Francis Fukuyama. Prezidentom a riaditeľom organizácie je David Koranyi, diplomatický poradca primátora Budapešti Gergelyho Karacsonyho, aktívneho člena opozičnej koalície.
Parlamentné voľby v Maďarsku vyhrala aliancia Fidesz-Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) vedená premiérom Orbánom, ktorá získala 135 kresiel zo 199 v Národnom zhromaždení a tretíkrát za sebou si udržala ústavnú väčšinu. Koalícia šiestich opozičných strán vedená Markym-Zayom získala 57 kresiel. Zo zostávajúcich siedmich kresiel šesť pripadlo pravicovému hnutiu Naša vlasť a jedno nemeckému Národnému zoznamu. Maďarský parlament po voľbách opätovne zvolil Orbána za premiéra krajiny, vládu vedie už piatykrát.
Zdroj sputnik, preložené cez google
