Veľvyslanec zdôraznil, že si dnes nedokáže predstaviť, kde by Slovensko bolo ekonomicky, sociálne, politicky a bezpečnostne bez naplnenia euroatlantickej integrácie. „Bola to doba, kedy pre Slovensko bolo nevyhnutné ukotviť sa na pevno v Európe a dnes sme súčasťou toho, čomu sme vtedy hovorili západná kultúra,“ opísal situáciu.
Dodal, že ľuďom, ktorí toto obdobie prežili, aj tým ktorí tento vstup pripravovali, sa táto doba môže zdať dlhá, ale voči susedným štátom strednej Európy, ktoré vstúpili o päť rokov skôr alebo voči zakladajúcim členom NATO to nie je veľa. Dôležité je však to, že sa uskutočnila zásadná reforma. Spresnil, že došlo ku kompletnej premene ozbrojených síl, od spôsobu ich fungovania až po „mentálnu zmenu“ a pochopenie faktu, že SR nie je sama, ale že funguje spolu s inými a ak sa jej niečo stane, tak dnes, po vstupe Švédska, už ďalších 31 štátov je ochotných jej pomôcť.
Dôkazom toho je podľa neho aj prítomnosť mnohonárodnej brigády pôsobiacej na Slovensku, ktorej náklady na fungovanie hradia vysielajúce krajiny.
Dôkazom tých zmien sú aj najnovšie snahy spojencov spoločne nakupovať vyspelú vojenskú techniku, možnosť slovenských vojakov získať výcvik na najmodernejších zariadeniach a rastúce investície do modernizácie obrany. Vyplýva to aj z toho, že Slovensko si plní dvojpercentný rozpočtový záväzok výdavkov na obranu, ktoré Bátor nazýva investície do vlastnej bezpečnosti.
Dodal, že po vypuknutí vojny na Ukrajine sa Slovensko zaradilo medzi vedúce krajiny, ktoré začali Kyjevu pomáhať už od prvého dňa, čo podľa jeho slov Slovákom získalo veľký kredit v rámci Aliancie.
Veľvyslanec konštatoval, že Slovensko za dve dekády svojho členstva v NATO potvrdilo, že je zodpovedný partner aj čo sa týka účasti na misiách Aliancie a budovaní interoperability vojenských systémov.
Spresnil, že NATO si vie presne zadefinovať aké sú hrozby, ktorým musia spojenci čeliť a dokáže odhadnúť koľko vojenskej techniky a aký typ obranných systémov potrebuje, čo sa potom „ako puzzle“ rozdelí medzi členské krajiny. Znamená to, že každá krajina musí mať doma nejaké obranné systémy, ktoré musia byť stopercentne interoperabilné, aby mohli fungovať v prípade potreby spolu s inými. To má vplyv na nákupy novej vojenskej techniky a prijímanie strategických spoločných rozhodnutí či investovať do nadzvukových stíhačiek alebo do ťažkej pozemnej techniky.
Upozornil, že osobitne dôležitá je prepojiteľnosť informačných systémov, aby bojové vozidlá v teréne dokázali komunikovať s veliteľstvom, aby členovia mnohonárodnostných jednotiek sa vedeli medzi sebou dohovoriť a aby všetci spojenci ovládali systémy najnovšej vojenskej techniky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
