Život v zapadákove má svoje nesporné výhody, ale popri tom má aj nevýhody.
Tak napríklad tunajšie menšie ospalé mesto Turzovka….. Keď som sa pred dvanástimi rokmi presťahoval na horné Kysuce usúdil som, že najlepšie urobím ak si pobalím svojich pár sliviek a z rodnej Bratislavy definitívne odídem najkratšou cestou niekam na sever, kde na staré kolená nájdem to vytúžené ticho hôr. Správne som vytušil, a na základe včasných varovných symptómov aj vo vlastnom záujme pochopil, že to s Bratislavou pôjde raz dva dolu vodou a stane sa z nej zakrátko jedno z najneprívetivejších a najdrahších miest Európy pre skromného seniora na dôchodku. A to vtedy ešte Bratislavu nemali v pazúroch slniečkári. Potiaľto by to bolo fajn, oplatilo sa. Mám tu na chalupe také hrobové ticho, že sa občas zľaknem, či som už nestratil sluch. Ale nie, lebo keď dolu v doline prejde nejaká hlučnejšia motorka alebo auto s deravým výfukom tak sa tak zľaknem, že mi až vypadne motyka alebo hrable z rúk a zmocní sa ma strach, či sa už tam dolu pod nami nezačala obávaná vojna s bratským Ruskom. Chvalabohu nezačala, a ak by sa aj náhodou začala, lebo militantná Európska únia už na ňu vyhadzuje obrovské peniaze, tak sem na samotu v kopcoch sa nedostane a tu si po mňa nepriateľská guľka určite nepríde. Nezabúdajte, že naše hory zachránili aj partizánov počas SNP, lebo ak by sme boli rovinatí ako Holandsko, kam by sa všetky tie hrdinské partizánske skupiny poschovávali pred gestapákmi so štekajúcimi nemeckými ovčiakmi?
Lenže všetko má bohužiaľ aj svoje tienisté stránky. Pred dvanástimi rokmi tu bolo prakticky všetko podstatné – prívetivá pobočka mojej banky (VUB) s usmievavými bankovými úradníčkami, takmer rodinne pôsobiaca predajňa Orange, pobočka poisťovne Allianz, a na vlakovej stanici bola fungujúca pokladňa. V mojej dedine popri vľúdnom obvodnom lekárovi v dôchodkovom veku so zlatou sestričkou aj malá sympatická pošta s jediným okienkom, a dokonca aj slušne zásobovaná lekáreň. Toto všetko už je odtiaľto preč, lebo náš starý dedinský obvoďák nečakane zomrel, no aspoň lekáreň a pošta v našej dedine nejakým zázrakom prežili. Tá malá poštička ale teraz tiež môže vziať roha lebo minister dopravy, pôšt a telekomunikácií – syn známeho rokového speváka – sa rozhodol, že najlepšie bude, ak si chromtaví osemdesiatroční ľudia o paličke z menších idylických dedín trochu zacestujú do mesta ak chcú ísť kvôli nejakej listovej maličkosti alebo pre zbytočnú „prkotinu“ ako je dôchodok na poštu. Ešte šťastie, že tu v Turzovke zostala aspoň poliklinika, lebo trepať sa 18 kilometrov za lekárom do Čadce, navyše ak tam už zrušili možnosť platiť za parkovanie mincami, sa rovná týraniu.
Ja sa nesťažujem, aby sme si rozumeli. Iba tu svojím veľkomestským čitateľom, zvyknutým na pohodlie, približujem ako to v praxi vyzerá, ak aj posledné zvyšky civilizovaného života odchádzajú z malých miest preč. Aby som nezabudol, štátna polícia tu v Turzovke chvalabohu zostala, tú nám minister Eštók neberie. To je dobre. Sem tam z dlhej chvíle a asi aj z nudy urobia nejakú tú cestnú kontrolu, aby nevyšli z cviku, ale inak sú vo svojej pekne zrenovovanej budove, akú by im mohlo závidieť aj hociktoré obvodné oddelenie „VB“ v Bratislave 🙂
Zdroj telegram
