Patrím k ?u?om, ktorým už nezostal žiadny blízky príbuzný – absolútne nikto – takže ve?a spomínam, bez oh?adu na aktuálny dátum kalendára. ?itatelia by sa ?udovali, ako ?asto a ako dlho sa oddávam spomienkam a spomínaniu, neraz aj v noci ke? z nejakého dôvodu zle spím, ?o býva dos? pravidelne. Starší ?lovek už nemá taký spánok ako v mladosti. Objavujú sa mi pred o?ami situácie aj z detstva a mladosti…. napríklad ako ma môj otec matematik a fyzik dou?oval cez viano?né prázdniny v zasneženej Banskej Štiavnici v roku 1969 deskriptívnu geometriu, lebo sme nemali v škole dobrého stredoškolského u?ite?a, zatia? ?o môj otec bol autorom u?ebníc matematiky. Na za?iatku prázdnin som bol doslova „dutý“, ale po ôsmich d?och bol zo m?a suverén a písomku po Novom roku som odovzdal ako prvý. Ešte š?astie, že som mal takého rodi?a, lebo neviem ako by som bol dopadol bez otcovej pomoci.
Mama bola trochu iná, tá ma vedela aj vyhreši?, hoci to chvalabohu nebolo potrebné ?asto. Lebo si myslím, ke? sa tak porovnávam s dnešnou mládežou, že som nebol zlé die?a. Pokia? si spomínam, ja som vlastne nemal ani pubertu – akosi som sa jej vyhol a z detstva som akoby zázrakom rovno vhupol do dospelosti. Žiadne cigarety, žiadny alkohol, prvá láska v šestnástich, samozrejme iba platonická, už som tu o tom písal. Najviac som sa zveroval mame – v otázkach etických a citových, otec bol mojím poradcom v otázkach školských. Podporoval ma v mojej láske k angli?tine lebo videl, že matematik zo m?a nikdy nebude. Stará mama, to bol prípad ako ja. Zvykol som si k nej ís? ?ahnú? a plánovali sme, ako raz prestaviame našu drevenú chatu pri jazere Rich?ava na murovanú. Mama to neznášala, vždy nás hrešila, aby sme s tým plánovaním prestali, že to nemôže po?úva?. Nemala rada zmeny, my so starkou Vilmuškou, tak som ju volal, sme naopak boli za zmeny. Vždy som rád plánoval, mám to v sebe dodnes, ale plánova? ak máte 72 rokov už nie je ve?mi ?o, akurát udržiava? telo a dušu pohromade a rozmýš?a?, ?o si navarím zajtra.
Všetci sú pre? a m?a tu nechali, aby som sa pret?kal ako sa dá. Škoda, že už nik z nich nežije, ale viem ?o by mi hovorili ak by tu boli. Boli to moji najvä?ší fanúšikovia a otec ma chválil pre moju pamä?. No kdeže tá dnes je? Však ja si neraz ve?er nepamätám, o ?om som ráno napísal ?lánok. Nežartujem, je to pravda.
No ni?, tešme sa zo života a spomínajme na našich najdrahších, ktorí tu už nemôžu by? s nami. Pretože idú sviatky, ve?a toho tu nenapíšem, nehodilo by sa to. V nede?u na obed cestujem vlakom na 4 dni dolu na dolniaky – ?iasto?ne k lekárom a ?iasto?ne za novinárskym programom.
Prajem všetkým pekné a dôstojné prežitie sviatkov.
Zdroj telegram
