Je s ním neodmysliteľne spätá celoživotná spolupráca s Oldom Hlaváčkom, aj ako hlavného protagonistu populárnych programov Repete a Vtipnejší vyhráva. „Na Ivana si spomínam veľmi dobre. Bol to taký ničím neviazaný človek, ktorý nebol ničím riadený, bol sám sebou. Žil životom človeka, ktorý si každý zaslúži. Ivan vedel čas využívať veľmi užitočne, pretože vždy vykonával činnosť takú, ktorá bola užitočná pre mnohých ďalších občanov. Bol rád, keď pomohol v ťažkých časoch. Obaja sme tu boli na to, aby sme ľudí potešili a vnucovali im myšlienku, že žiť je krásna vec,“ povedal pre TASR 91-ročný známy slovenský herec, zabávač, moderátor, scenárista a hudobník Oldo Hlaváček.
Ivan Krajíček sa narodil za 2. svetovej vojny 24. mája 1940 v Žiline. Už v piatich rokoch ho rodičia prihlásili do Ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. O niečo neskôr k tomu pribudol aj spev.
Po maturite v Trenčíne vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Svoj spev prezentoval už počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku. V tomto období požiadal o napísanie jedného scenáru Hlaváčka, ktorý bol toho času rovnako na prezenčnej vojenskej službe. Jednorazová spolupráca prerástla do celoživotnej spolupráce a najmä priateľstva. Najznámejšími boli ich kabaretné vystúpenia a program Hostinec pod gaštanom.
V roku 1963 Krajíček nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Predstavil sa napríklad v úlohe reportéra Filipa Plafóna v Modrej ruži, zahral si tovariša Flóriša Stacha v Hrnčiarskom bále, Riffa vo West Side Story alebo Chlestakova v Revízorovi, kde stál po boku Karola Čálika. Za postavu Kornelia v muzikáli Hello Dolly! dostal na festivale v Karlových Varoch cenu za herecký výkon.
Neskôr sa vďaka všestrannému talentu posadil aj na režisérsku stoličku. Medzi jeho najznámejšie režírované divadelné hry patria komédia Ťululum (premiéra v roku 1972), Husári (1973), či prvý pôvodný slovenský muzikál Cyrano z predmestia (1977). Od roku 1975 pôsobil v slobodnom povolaní.
„Keď nám zakázali hrať americké muzikály a museli sme prejsť na podpriemerné, maximálne priemerné sovietske hudobné komédie, bolo to obdobie, keď odišiel aj Ivan Krajíček, lebo nebol s tým spokojný. Hoci v tejto kríze, keď sme nemali čo hrať, vznikol legendárny muzikál Cyrano z predmestia,“ zaspomínal si tento rok pre TASR slovenský herec a súčasný umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna Karol Čálik.
Krajíček, ktorého kolegovia označovali za pedanta a workoholika, stál v pozadí mnohých úspešných projektov. V 70. rokoch patril medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duety Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou.
Prvým hudobným programom, ktorý Krajíček moderoval v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých. Neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť?. Spolu s Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom. Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.
„Robil len pre druhých, nič nerobil pre seba. Keď to už vyzeralo tak, že niečo robí pre seba, tak to robil pre svoju rodinu, pretože rodina je prvoradá. Chýba mi. Ako každý človek, s ktorým som sa poznal a užitočne spolupracoval. To bola pri ňom samozrejmosť. S Ivanom sme spolupracovali na tom, aby sme všetkým ľuďom okolo nás spríjemnili život na tejto zemeguli, v tejto spoločnosti a pre nich samotných,“ dodal pre TASR Hlaváček.
Všestrannosť Krajíčkovho talentu dokresľuje aj niekoľko desiatok filmov a televíznych adaptácií divadelných hier, v ktorých si zahral. Za všetky možno spomenúť Šesť postáv hľadá autora (1964), či Čaj u pána senátora (1967). Krajíček sa objavil aj v kultovom vojnovom filme Nebeskí jazdci (1968). Diváci ho mohli vidieť tiež v obľúbenej „tatranskej“ komédii Stratená dolina (1976).
Pod 27 televíznych diel sa podpísal aj ako režisér – vrátane rozprávky Figliar Sťopka, či detského seriálu My sme malí muzikanti. Nezabudnuteľnou bola aj mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté, no stále svieže pesničky i ich interpretov. V prvom kole do relácie prišlo 16.000 korešpondenčných lístkov divákov hlasujúcich za najobľúbenejšiu pesničku. V roku 1993 sa toto číslo vyšplhalo na rekordných 180.000 hlasov. Posledný diel Repete odmoderoval vo februári 1997, následne sa úplne stiahol z verejného života.
Ivan Krajíček zomrel po ťažkej chorobe 5. júna 1997 v Bratislave vo veku 57 rokov.
Zdroj: www.theatre.sk
Zdroj feed teraz.sk
