Vražedná inklúzia

Tento list som poslal ombudsmanovi pre rómsku komunitu, ministrovi školstva, predsedovi a podpredsedovi vlády. Asi zbyto?ne, lebo každá z menovaných inštitúcii má priehrštie na slovo vzatých odborníkov, ale m?a mrazí z riešenia, ktoré sa svorne snažia uvies? do života.

Ur?ite jeden argument zaznie aj zo strany niektorých politikov, ktorí odsúdia mnou navrhovanú pozitívnu diskrimináciu, ale sami neprišli s iným riešením ako sú pracovné tábory.

Nekone?ne dlho, nekone?ne múdro aj nemúdro sa v našom štáte diskutuje o špecifickej národnostnej menšine žijúcej – pod?a niektorých prame?ov – na tomto území už 700 rokov. U spoluob?anov si aj v našich kon?inách vyslúžili názov Cigáni, v oficiálnom prostredí Rómovia. Oni sami majú problém sa na pomenovaní zjednoti?. Aby politici a média nikoho neurazili, doty?né etnikum nazývajú „neprispôsobiví spoluob?ania“.

Priznajme, názov ich skuto?ne charakterizuje. Ve? biedne žijú v slumoch na okraji miest a dedín, ve?mi slabo rozumejú re?i štátotvornej majoritnej vä?šiny. Okrem iných, aj tento hendikep im bráni aby sa vzdelávali. Už panovní?ka Mária Terézia to vedela. Zaviedla všeobecný zákon o povinnom vzdelávaní. Iba vzdelanie môže zmeni? spôsob života.

Rozdiel medzi našimi spoluob?anmi tejto skupiny a svetovou skupinou biednych je v tom, že náš štát aj prostredníctvom fondov EU do riešenia biedy vložil a stále vkladá miliónové prostriedky. Vkladá, ale iba s minimálnou efektivitou. Jednak preto, že osoby zodpovedné za riešenie vzdelávania Cigánov nerozumejú, jednak preto, že nie len úradnícka obec, ale aj mnoho mimovládnych organizácií pozná spôsob, ako beztrestne z koša vycedi? vodu.

Jalové programy na zlepšenie situácie nezabrali. Ich propagátori iba beztrestne premrhávajú ?as a finan?né prostriedky. Medzi tým v osadách rastú ?alšie generácie neprispôsobivých odtrhnutých od reálneho života. Vyrastajú bez základných sociálnych návykov, bez akejko?vek zodpovednosti vo?i okoliu a už vôbec nie vo?i štátu. Sú ve?mi dobre zorientovaní v nárok, no o povinnostiach vo?i spolo?nosti na ktorej sú existen?ne závislí nemajú ani tušenie. Sú nevzdelaní, tešia sa z nezamestnanosti, sexu, krádeží a sociálnych dávok. Bieda ich ženie k násilnostiam a iným trestným ?inom.

Minulý režim mal mnoho chýb, ale aj mnoho pozitívnych prvkov. K tým druhým patrili aj dôsledne vymáhaná povinná školská dochádzka, základná vojenská služba a zákonom stanovená pracovná povinnos?. Mužská ?as? populácie po?as dvoch rokoch vojen?iny získala elementárne návyky, znalos? úradného jazyka, dôsledky nezodpovednosti, povedomie o štátnom zriadení a ?asto aj pracovnú odbornos?. 

Už tri generácie cigánov si užívajú plody falošnej demokracie kde práva vysoko prevyšujú povinnosti. V osadách sa nudia a majú dos? ?asu vystrája?. Náš trestný zákon pozná iba jednosmerne orientovanú trestnú zodpovednos?, t.j. iba proti majoritnému obyvate?stvu. Jasný príklad je posudzovanie rasovej motivácie trestného ?inu.

?o vieme O tomto národe? (etniku?) Je známe že – nemá predstavu o ?ase, žije iba pre dnešok, nemá záujem o vzdelanie.

A naopak, dokáže dokonale parazitova? na majoritnom spolo?enstve, má silný vz?ah k vlastnej rodine, má vždy argumenty pre?o musí kradnú? (zima, hlad, smäd, faj?enie, alkohol, …,) uprednost?uje život v komunite, záujem o zmenu iba deklaruje.

Z vyššie povedaného vyplýva, že sú na ?archu pre akéko?vek zoskupenie sociálne organizovaných obyvate?ov – ?i ide o bytový dom, obec, mesto, štát. Náš štát podcenil tento problém, presúval ho z ministerstva na ministerstvo, zodpovednos? vložil na špeciálneho úradníka – ombudsmana, podporoval rôzne nezávislé organizácie, ba aj jednotlivcov. Na probléme sa už roky priživujú „neziskovky“, niektoré politické strany aj konkrétne osoby.

Nesprávne riešenia by sa dali zhrnú? do nieko?kých bodov:

–  takmer neobmedzená pozitívna diskriminácia

– finan?né zvýhod?ovanie oproti bežným pravidlám

– bezodplatné pride?ovanie rôznych komodít (múka, drevo, …)

– netrestanie inak trestných ?inov

– prehliadanie priestupkov

– neschopnos? štátu ú?inne vyrieši? predškolské a základné školské vzdelávanie.

Všetky, doteraz realizované systémy boli nereálne od svojho prvopo?iatku. Ani jeden nebral do úvahy charakteristiku skupiny. Ten sú?asný, okluzívny je zatia? najhorší. Nielenže neprinesie želaný cie? vzdela? Rómov, ale poškodí skupinu majoritných spolužiakov. K problému je potrebné pristúpi? uvážene, diferencovane a cielene na deti z osád.

Navrhujem riešenie na nieko?kých úrovniach a v nieko?kých krokoch.

1.      Požiada? Biskupskú konferenciu o pridelenie misionárov do osád. Ak cirkev môže šíri? evanjelium po celom svete, môže svoje schopnosti uplatni? aj doma.

2.      Zavies? povinnú prax študentov fakúlt sociálneho zamerania v rómskych osadách. Ve? kto potrebuje sociálnu prácu viacej ako obyvatelia chatr?í.

3.      Orientova? predškolský systém v blízkosti osád špeciálne pre rómske deti od veku 3 rokov v sprievode ich matiek (na spôsob škôlky) a obsahovo sa zamera? na:

– základné hygienické návyky, používanie školských pomôcok, oboznámenie so slovenským jazykom (rozprávky, piesne, básni?ky, riekanky,…), zásady spolužitia. Každý ro?ník musí ma? presne stanovený, kontrolovate?ný u?ebný plán.

?archa a zodpovednos? bude leža? na odborne vzdelaných a primerane zaplatených u?ite?kách ovládajúcich, príslušné náre?ie, kodifikovaný jazyk a Sloven?inu, aby bola možná komunikácia s matkou aj s die?a?om.

Dochádzka musí by? nepovinná, v rozsahu do 5 hodín denne. Pedagóg vedie výchovu prostredníctvom matiek, aby nedošlo k zbyto?ným komplikáciám a to aj v záujme bezpe?nosti detí aj pedagóga. Trieda musí ma? v zázemí všetko, ?o každá škôlka. Vyu?ovací de? ukon?ia spolo?ným jedlom (výživa a stravovacie návyky).

Neochotnú, nedisciplinovanú matku u?ite? môže kedyko?vek vykáza?, prípadne aj z celého procesu vyradi?.

Úspech tohto systému zaru?í výplata konkrétnej sumy napr. 1 € za každú absolvovanú hodinu vyplatené okamžite po skon?ení vyu?ovacieho d?a. (Ak matka odíde skôr, dostane alikvotnú ?as?). Tým bude splnená motiva?ná podmienka – teraz a hne? ktorej Rómovia ve?mi dobre rozumejú. Akýko?vek iný spôsob motivácie (kumulovaný termín odmeny, potravinový balí?ek, hygienické potreby …), by myšlienku na ktorej je motivovaná dobrovo?nos? postavená anuloval!

Matka s jedným die?a?om by za de? získal 5€ za týžde? 25€. ?alší príspevok môže dosta? po mesiaci za aktívnu spoluprácu s u?ite?kou. Matka s dvomi de?mi získa dvojnásobok. Verím, že toto je forma blízka nie len matke, ale aj otcovi!

Predškolská príprava prebieha pod?a Komenského – hrou. Dôraz je kladený na socializáciu, prípravu na školu a poznávanie štátneho jazyka. Verím, že tri roky intenzívnej výchovy budú dostato?né a umožnia die?a?u nastúpi? do rómskej základnej školy bez akéhoko?vek sociálneho hendikepu.

V pokra?ovaní vyu?ovacieho procesu je potrebné upravi? skladbu jazyka:

prvý ro?ník——————– kodif. Róm. 60% ————– Sloven?ina 40%

druhý ro?ník—————— kodif. Róm. 50% ————– Sloven?ina 50%

tretí ro?ník ——————- kodif. Róm. 40%————— Sloven?ina 60%

štvrtý ro?ník —————– kodif. Róm. 30% ————– Sloven?ina 70%

piaty ro?ník —————— kodif. Róm. 20% ————— Sloven?ina80%

šiesty ro?ník —————– kodif. Róm. 20% ————– Sloven?ina 80%

siedmy ro?ník—————- kodif. Róm. 20%————— Sloven?ina 80%

ôsmy ro?ník —————– kodif. Róm. 20% ————– Sloven?ina 80%

deviaty ro?ník—————- kodif. Róm. 20% ————– Sloven?ina 80%

Pozn. 20% rómskeho kodifikovaného jazyka od šiesteho ro?níka bude venovaných rómskej literatúre a rómskej histórii.

Každý ro?ník ukon?í test zo Slovenského aj Rómskeho jazyka. Do vyššieho ro?níka postúpi iba ten žiak, ktorý preukáže požadované schopnosti a vedomosti.

Som presved?ený, že die?a, ktoré absolvovalo predškolskú prípravu a ukon?ilo ôsmy ro?ník sa môže smelo zaradi? do spolo?nosti a pokra?ova? v príprave na vybrané povolanie resp. ?alej študova?. Sú?asne získa vedomosti a oprávnenú hrdos? na svojich predkov a Rómske etnikum. Kodifikovaný jazyk nadobudne svoju opodstatnenos? a prepojí Rómov nie len celého Slovenska, ale všade, kde túto formu jazyka prijali.

Viem, že ide o beh na dlhú tra? a výsledok nebude 100%, ale aspo? za pokus by to stálo aj preto, že doposia? vynaložené úsilie a prostriedky neviedli nikam. Stratili sme mnoho rokov. Dlho sa meditovalo nad internátnym spôsobom výchovy. Neviem si predstavi? internát v ktorom sa ubytuje 100 nesocializovaných výrastkov a odvahu vychovávate?ov, ktorí musia nies? zodpovednos? za ich skutky. Kto zvládne výchovu detí, ktoré nepoznajú jazyk, dovtedy nevideli WC, …, . Kto preberie zodpovednos? a následky, ke? nedaj Bože, príde k úrazu. Tu nepomôže inštitút verejného ?inite?a. Nohy a ruky osadníkov sú rýchlejšie ako zákon.

O diskriminácii národnostnej menšiny nemôže by? re?. Naopak, je zarážajúce, že všetky vlády doposia?, rómsku komunitu ich jazykovou ignoranciou diskriminovali. Ak nie sú diskriminované deti ma?arskej národnostnej menšiny v ma?arskom školskom systéme, zaslúžia si aj rómske deti vlastný školský systém. Na rozdiel od ma?arského školstva v Slovensku, rómske deti po deviatom ro?níku budú ma? nie len vedomosti, ale budú slovom a písmom ovláda? štátny jazyk.