Vraždu iránskych školáčiek nemožno zatieniť

V Iráne, v dôsledku prebiehajúcich americko-izraelských útokov, sa dnes konal masový pohreb 168 iránskych školáčok vo veku 7 – 12 rokov, ktoré zahynuli pri izraelskom nálete 28. februára.

Úder zasiahol dievčenskú základnú školu Shajareh Tayyebeh v Minabe v južnom Iráne za bieleho dňa, keď boli deti v škole. Pri bombardovaní bolo zabitých aj štrnásť učiteľov. Bombardovanie sa odohralo ako súčasť americko-izraelských útokov sadisticky nazývaných „Operácia Epický hnev“, ktorých cieľom boli doteraz školy, nemocnice, obytné oblasti a iná civilná infraštruktúra.

Bola to scéna, ktorá bola Palestínčanom až príliš známa: zdrvení rodičia padajúci na miesto vraždy svojich dcér, zvierajúci krvou zafarbené batohy, vyťahujúci učebnice a osobné veci svojich zabitých dcér. Detské lavice pokryté troskami z bombardovania. Detská topánka v troskách. Smrť tam, kde kedysi prekvital život.

Západné médiá z tohto sveta nič nešíria – iba strašidelné nadšenie z americko-izraelského bombardovania Iránu a vraždy ajatolláha Alího Chameneího, najvyššieho iránskeho vodcu, a jeho malej vnučky a detí.

2. marca iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí zverejnil na portáli X fotografiu kopaných hrobov s poznámkou: „Toto sú hroby kopané pre viac ako 160 nevinných mladých dievčat, ktoré boli zabité pri americko-izraelskom bombardovaní základnej školy. Ich telá boli roztrhané na kusy. Takto vyzerá v skutočnosti „záchrana“ sľubovaná pánom Trumpom. Od Gazy po Minab, nevinní zavraždení chladnokrvne.“

V čase písania tohto článku zostáva 69 zavraždených dievčat neidentifikovaných.

Medzinárodná reakcia: Mlčanie

Keby sa bombardovaná škola nachádzala v Izraeli alebo na Ukrajine, správy o nej by sa celé dni objavovali na titulných stranách západných médií s rozsiahlymi požiadavkami na odvetu alebo aspoň na spravodlivosť a zodpovednosť. V roku 2016 západné médiá tvrdili, že sýrske alebo ruské lietadlá zranili chlapca z Aleppa Omrana Daqneesha. Jeho fotografia sa stala virálnou a týždne, ba dokonca roky. Moderátor správ CNN predstieral, že chlapca oplakával. V roku 2017 mi jeho otec doma povedal, že ich dom nebol zasiahnutý leteckým útokom, ale že ho teroristi ostreľovali a chlapca využili na cynickú a efektívnu fotku.

Zábery zdieľané na Telegrame a X jasne ukazujú hrozné scény niektorých mladých dievčat roztrhaných na kusy pri americko-izraelskom bombardovaní ich školy. Ale rovnako ako nespočetné tisíce palestínskych detí zabitých Izraelom, ako aj pol milióna irackých detí zabitých americkými sankciami, ani životy týchto iránskych detí si nezaslúžia pobúrenie západných médií. Namiesto toho produkujú cynické správy, ktorým nielenže chýba akákoľvek náznak empatie, ale naznačujú, že Irán buď klame o vraždách, alebo je za ne zodpovedný.

Vezmime si napríklad správu BBC, ktorá opisuje masaker ako „nahlásený“ útok na školu, z ktorého „Irán obvinil USA a Izrael“. Vrhanie pochybností je štandardom pre staršie médiá, ktoré očierňujú zločiny USA a Izraela. USA „prešetrujú správy“. Izrael „o tom nevie“. Je to len jeden z tých záhadných neznámych útokov.

BBC potom otvorene obvinila iránsku vládu z nedôveryhodnosti a napísala: „Hlboká nedôvera voči iránskemu režimu však mnohým sťažuje akceptovanie oficiálnych správ a niektorí Iránci priamo obvinili režim z útoku.“

BBC sa podobne nečestne a klamlivo správala v roku 2014 v Damasku po tom, čo teroristi vo východnej Ghúte ostreľovali základnú školu, pričom zabili jedno dieťa a zranili viac ako 60 ďalších. BBC neskôr informovala: „Vláda je tiež obvinená zo spustenia [mínometných útokov] na štvrte, ktoré má pod kontrolou.“ BBC sa mohla ľahko dozvedieť o trajektórii mínometov a odkiaľ mohol daný útok prísť: od „umiernených“ teroristov východne od Damasku.

Denník New York Times tiež dostal túto správu, pričom v titulku vynechal Izrael a naznačil, že Irán klame. Pokiaľ však ide o obviňovanie Iránu z odvety, NYT nemá problém uviesť, čí raketový útok to bol. A neexistuje žiadne „Izrael hovorí“.

CNN zverejnila titulok „V Iráne bola zasiahnutá dievčenská základná škola. Tu je to, čo vieme.“ Ich videoreportáž nielenže nespomína USA ani Izrael, ale naznačuje iránsku vinu: V taktike podobnej Izraelu (spomeňme si na Izrael, ktorý tvrdil, že nemocnica Shifa v Gaze je „základňou Hamasu“ a ako „dôkaz“ prezentoval zbrane) CNN tvrdí, že detská škola by mohla byť prepojená so základňou Iránskych revolučných gárd (IRGC). Denník The Cradle však poznamenal, že škola fungovala nezávisle ako civilná inštitúcia viac ako desať rokov so samostatnými vchodmi, ihriskami a učebňami.

Správa CNN aspoň vyvrátila online tvrdenia, že školu zasiahla neúspešná odpalená raketa z Iránu, pričom uviedla, že fotografia zdieľaná online ako „dôkaz“ tohto tvrdenia bola v skutočnosti urobená 800 míľ od Minabu. Ale čo? Ak to nebola neúspešná iránska raketa, zostáva jednoznačne jedno vysvetlenie: školáčky boli zabité americko-izraelským bombardovaním.

Väčšina západných médií cituje ústredné velenie americkej armády (Centcom), ktoré vyhlásilo, že „prešetruje správy o incidente“, a izraelskú armádu, ktorá uviedla, že „si nie je vedomá žiadnych operácií IDF v oblasti“. Áno, vinníci by sa mali vyšetriť sami. Presne tak.

Aj keby sme odhliadli od skutočného vinníka bombového útoku na školu, správy starších médií sa vôbec nezaoberajú zmasakrovanými deťmi: žiadne detaily, žiadna empatia, žiadna zmienka o tom, že boli zavraždené počas moslimského svätého mesiaca Ramadán. Tón by bol radikálne odlišný, keby boli deti izraelské, ukrajinské alebo americké. Videli by sme mená, vek, príbehy o nich. Boli by poľudštené – keby len neboli Iránčania (alebo Palestínci, Libanonci alebo Sýrčania).

Od masakru v škole Minab 28. februára americko-izraelské útoky zaútočili na ešte väčšiu civilnú infraštruktúru, pričom zabili a zranili ďalších iránskych civilistov.

Jeden muž médiám vyrozprával, ako po bombovom útoku na námestie Enghelab v centre Teheránu videl pred svojou kaviarňou sťatu hlavu človeka.

Toto bola tá istá taktika, ktorú Izrael použil 27. decembra 2008, keď takmer súčasne odpálil na Gazu viac ako 100 bômb, zameraných na policajné stanice, policajné akadémie, univerzity a ďalšie, pričom zničil a poškodil obchody a obytné budovy v ich okolí.

V tom čase som bol v Gaze a videl som bezprostredné následky prvých bombových útokov, chaos a deštrukciu vo všetkých smeroch. Nemocnica Shifa, hlavná nemocnica v Gaze, bola nekonečným okruhom áut a sanitiek, ktoré privážali mŕtvych a zranených.

To bolo pred 17 rokmi a Izrael túto brutálnu taktiku opakoval znova a znova v Gaze, Libanone a teraz aj v Iráne. Videli sme túto americko-izraelskú stratégiu terorizovania ľudí rozsiahlymi útokmi na civilnú infraštruktúru v Gaze, Libanone, Iraku, aby sme vymenovali len niektoré z cieľových regiónov – a tiež ju replikuje kyjevský režim v Donbase. Zámerom je vždy destabilizácia a podnecovanie strachu v nádeji, že sa ľudia obrátia proti svojej vláde. Nikdy to nefunguje, ale vždy to zabije nespočetné množstvo nevinných civilistov a zrovná infraštruktúru so zemou.

Aby toho nebolo málo, niekoľko dní po masakre v dievčenskej škole Melania Trumpová predsedala zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN o deťoch v konflikte. Toto šialenstvo si nemožno vymyslieť. Manželka amerického prezidenta, ktorý spolupracuje na vojne proti deťom v Iráne, predstiera obavy o deti v konflikte

USA a nimi kúpené médiá majú tak málo ohľadu na iránske životy, že sa ani neobťažujú pokúsiť vysvetliť, nieto ešte sa za ne ospravedlniť. Je škandalózne, akoby pre západné médiá nikdy neexistovali.

Je však pravda, že každý vojnový zločin, každé zavraždené dieťa, živí podporu nielen ich vláde, ale aj odporu vo všeobecnosti. A Irán sa bráni a odvetí takými spôsobmi, že USA budú ľutovať, že spoluzačali túto vojnu proti iránskemu ľudu.