„Veľkou témou budúcnosti bude existujúci domový fond. Dokazuje to demografická krivka a jej vývoj. V budúcnosti sa budeme musieť viac sústrediť na rekonštrukcie, prestavby, nadstavby, dostavby, alebo iné úpravy existujúcich domov,“ uviedol Marko. Poukázal pritom na rastúcu potrebu prispôsobiť súčasné obydlia meniacim sa klimatickým podmienkam a zdôraznil význam efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry.
Odborníci upozornili, že klimatická zmena sa významne dotýka aj našich miest, sídel, príbytkov a bývania. Pripomenuli, že sa málo hovorí o adaptácii, teda o doplnkovej stratégii na znižovanie a riadenie rizík zmeny klímy. Adaptácia je pritom podľa odborníkov kľúčová pri extrémnych prejavoch počasia, ako sú extrémne horúčavy, dlhé obdobia sucha a zvýšená intenzita zrážok.
„Pri hodnotení budov z hľadiska ich potenciálu zmierniť klimatické zmeny je nevyhnutné brať do úvahy rôzne faktory a nesústrediť sa iba na jeden aspekt. Je dôležité vidieť veci v širšom kontexte a komplexne posudzovať celý životný cyklus budov – od výstavby až po likvidáciu. Rovnako je potrebné zohľadniť kvalitu života ľudí, ktorí v týchto budovách žijú. Keďže ide o dlhodobú investíciu, je kľúčové spoliehať sa na dáta a fakty,“ priblížil predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál.
Pripomenul, že práve murované stavby svojimi vlastnosťami dokážu čeliť vplyvom klimatickej zmeny. „Murovaná stavba je odolná voči vetru, má vynikajúce vlastnosti z hľadiska akumulácie tepla – udržiava stabilnú teplotu miestností, vie odolávať povodniam a je ľahko obnoviteľná s minimálnym poškodením,“ uzavrel Mihál.
Zdroj feed teraz.sk
