Podľa údajov českého rezortu zahraničných vecí v cudzine dlhodobo žije viac než 600.000 Čechov. Reálna voličská účasť v októbrových voľbách sa na základe tohto čísla pôvodne odhadovala na asi 80.000 ľudí. Do špeciálneho zoznamu voličov na zastupiteľských úradoch v zahraničí sa ich nakoniec prihlásilo približne 27.500 a o vydanie písomností pre korešpondenčnú voľbu požiadalo 10.905 z nich. Českí krajania ešte môžu o písomnosti požiadať aj osobne, a to až do 1. októbra.
Rezort zahraničných vecí neberie výsledný počet záujemcov o voľbu poštou ako sklamanie. „Považujem to za veľký úspech, je to takmer 40 percent percent z tých krajanov, ktorí sa zapísali do špeciálneho zoznamu voličov. Ukazuje sa, že významná časť z tých krajanov, ktorí chcú voliť v zahraničí, prejavila záujem o korešpondenčnú voľbu. Očakávame, že ďalšia časť týchto krajanov príde voliť na ambasády ešte prezenčne,“ uviedol Lipavský. Jeho reakciu spravodajkyni TASR sprostredkovala vedúca oddelenia komunikácie s médiami na MZV Mariana Wernerová. Na otázku, čím si rezort nižší záujem zdôvodňuje a ako by ho prípadne chcelo v budúcnosti zvýšiť, neodpovedala.
Minister vnútra Vít Rakušan považuje celkový počet voličov zaregistrovaných v špeciálnom zozname za dobrý výsledok. „Pre porovnanie, v prvých korešpondenčných voľbách na Slovensku, kde tento inštitút funguje 20 rokov, sa zapísalo len 3500 voličov, dnes počty registrovaných voličov dosahujú zhruba 50.000. Aj u nás účasť porastie s tým, ako si ľudia korešpondenčnú voľbu vyskúšajú a ako sa osvedčí,“ napísal v nedeľu na sociálnej sieti X.
Český politológ David Jágr pripomenul, že o zavedení voľby poštou sa v Česku diskutovalo dve dekády. Nakoniec bola prijatá vo forme, že sa netýka dovolenkárov, tí musia ísť s volebným preukazom na zastupiteľský úrad. Dôvodom nižšieho záujmu krajanov môže byť podľa neho aj to, že je proces komplikovaný. Voliči sa najskôr museli prihlásiť do zoznamu voličov na konkrétnom zastupiteľskom úrade, následne požiadať o vydanie písomností. Potom si musia lístky vytlačiť, pričom si musia dať pozor, aby si vytlačili správnu sadu na základe toho, do ktorého kraja z vylosovaných štyroch sa bude ich hlas počítať. Lístok si musia vytlačiť jednostranne, inak bude neplatný.
Politológ tiež podotkol, že hoci opozičné hnutie ANO s prijatím zákona o korešpondenčnej voľbe vlani nesúhlasilo a dlho mu robilo obštrukcie, v súčasnosti robí kampaň aj v zahraničí. Lídri hnutia tiež už nehovoria o tom, že ak by sa dostali do vlády, zákon zrušia, ako pôvodne chceli. „Asi bude záležať aj na tom, aké sa s tým budú spájať kauzy. Tie obálky musia prísť druhý volebný deň… Môžu sa tam vyskytnúť technické problémy. Predsa len je to prvýkrát,“ dodal s tým, že kritiku očakáva najmä od súčasných mimoparlamentných strán.
Odborníčka na strategickú komunikáciu a PR Denisa Hejlová si kampaň opozície v zahraničí vysvetľuje tým, že strany bojujú o každý hlas a boja sa nevyužiť možnosť osloviť aj skupinu krajanov. „Domnievam sa, že predpoklad pred schválením tohto zákona bol ten, že pritiahne viac liberálnych voličov, ktorí budú voliť tie strany, ktoré ten zákon presadili. To tak ale nemusí vždy byť,“ podotkla s tým, že napríklad nemeckí Turci, a to aj v druhej generácii, volia častejšie Recepa Tayyipa Erdogana než Turci žijúci v Turecku.
ČR ako jedna zo štyroch krajín EÚ (spolu s Francúzskom, Maltou a Chorvátskom) doteraz neumožňovala hlasovať korešpondenčne. Potrebný zákon bol prijatý vlani.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
