Voli?i v Nórsku mali možnos? odovzda? svoj hlas v parlamentných vo?bách aj pred?asne, a to od 11. augusta do 5. septembra.
Pod?a nedávnych prieskumov verejnej mienky by ?avicový blok DNA a štyroch menších strán mohol v parlamente získa? 88 kresiel, ?o je o tri viac ako minimum potrebné na zaistenie si vä?šiny, ale menej ako 100 kresiel, ktoré mali tieto strany v roku 2021.
Zvyšných 81 kresiel zrejme získa populistická Strana pokroku (FrP), stredopravicoví konzervatívci a dve menšie skupiny.
Zatia? ?o nórska ekonomika si v porovnaní s inými európskymi krajinami vedie dobre, ob?anov zasiahla aj rastúca inflácia a pokles kúpnej sily. K?ú?ovými témami predvolebnej kampane tak boli inflácia, dane a kvalita verejných služieb.
Na nálady voli?stva v Nórsku mali vplyv aj vojny na Ukrajine a v Pásme Gaze a návrat Donalda Trumpa na post prezidenta USA. Analytici predpokladajú, že rozvážny postoj labouristického premiéra Jonasa Gahra Störeho, bývalého ministra zahrani?ných vecí, k týmto otázkam by mohol labouristom vo vo?bách pomôc?.
O?akáva sa, že vo vo?bách, v ktorých sa hlasovanie skon?í o 19:00 h SEL?, si poslanecké mandáty v parlamente zabezpe?í najmenej devä? politických strán. Na post premiéra kandidujú iba lídri DNA, FrP a Konzervatívnej strany (H).
Störe vládne od roku 2021 s podporou agrárnej Strany stredu (SP) a Socialistickej ?avicovej strany (SV). Prieskumy verejnej mienky však nazna?ujú, že sa možno bude musie? spo?ahnú? aj na komunistov a Zelených (MDG) – v zmiešanej koalícii, ktorú niektorí analytici nazvali koalíciou „tutti frutti“.
Požiadavky Zelených a komunistov môžu zah??a? prísnejšie obmedzenia pre prieskum a ?ažbu ložísk ropy a zemného plynu, vyššie dane pre bohatých a ?udí s vysokými príjmami a vyššie celkové výdavky z nórskeho štátneho investi?ného fondu, ktorý je najvä?ší na svete.
Vo svoj návrat však dúfa aj bývalá premiérka Erna Solbergová z Konzervatívnej strany (H), že sa voli?ov snažila oslovi? s?ubmi rozsiahlych da?ových ú?av pre domácnosti, ako aj zníženia zdanenia bohatstva, ktoré firmy odrádza od investícií.
Reuters však upozor?uje, že rovnako ako v iných západných krajinách aj voli?i v Nórsku ?oraz viac inklinujú k populistickejším pravicovým alternatívam: protiimigra?ná Strana pokroku Sylvi Listhaugovej má v sú?asnosti v prieskumoch zhruba 21 percent hlasov, ?ím získala ve?ký náskok pred konzervatívcami so 14 percentami.
Líderky týchto strán – Solbergová a Listhaugová – sa sú?asne nezhodli v tom, kto by sa mal sta? ?alším premiérom v prípade ví?azstva pravice, doplnil Reuters.
Zdroj feed teraz.sk
