Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukova? rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v sú?asnosti najvä?ším slobodne voleným parlamentom na svete. V parlamentných vo?bách by boli prostredníctvom neho zna?ne znevýhodnené aj menšie politické strany.
Nemecký volebný systém bol vytvorený v povojnových rokoch s cie?om zabráni? fragmentácii parlamentu a rozširovaniu menších strán, ktoré v 30. rokoch 20. storo?ia pomohli vzostupu nacistov Adolfa Hitlera. Systém umož?uje, aby sa do parlamentu dostali len strany, ktoré získajú v parlamentných vo?bách aspo? pä? percent hlasov.
Výnimka z pravidla piatich percent umož?uje aj menším stranám získa? zastúpenie, ak nezískali potrebných pä? percent, ale sú silné v jednotlivých spolkových krajinách a získajú tam aspo? tri mandáty.
Vláda chcela touto zmenou zníži? po?et poslancov v Bundestagu. Argumentovala tým, že neustále rozširovanie parlamentu ho robí ?ažkopádnym. Súd však rozhodol, že navrhovaná zmena by bola v rozpore s ústavou.
Opozícia, vrátane strany ?avica (Die Linke) a Kres?anskosocialnej únie (CSU), reformu napadla. Obidve strany v minulosti z výnimky profitovali a jej zrušenie by ich mohlo pripravi? o zastúpenie v parlamente.
Rozhodnutie súdu znamená, že nemecký volebný systém zostane nezmenený. To má za následok, že Bundestag bude na?alej pomerne ve?ký a bude v ?om zastúpených viac politických strán.
Nasledujúce parlamentné vo?by v Nemecku budú v septembri 2025, dodáva DPA.
Zdroj feed teraz.sk
