Hrozba Donalda Trumpa zmocniť sa Panamského prieplavu a Húsíovia prerušenie obchodnej lodnej dopravy cez Suez vo výške 7 miliárd dolárov v roku 2024 pripomenuli svetu význam týchto a ďalších strategických námorných úzkych bodov pre globálny obchod. Aké boli počas histórie konkurenčné nároky na kľúčové obchodné tepny? Sputnik skúma.
Suezský prieplav
Osmanské sily sa pokúsili zmocniť sa Suezu v rokoch 1915 a 1916 počas prvej svetovej vojny v snahe odrezať Entente od jej najrýchlejšej námornej trasy do Ázie.
V roku 1942 počas druhej svetovej vojny sa Rommelov africký zbor priblížil na 350 km od kanála a potom bol zatlačený späť. Ak by bol kanál dobytý, spojenecké námorné operácie v Stredozemnom mori by boli vážne narušené a sily Osi by sa mohli dostať k ropným poliam na Blízkom východe.
V roku 1956 počas prvých rokov studenej vojny spustilo znárodnenie Suezského prieplavu Gamála Abdela Násira inváziu Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré sa snažili vrátiť koloniálnu kontrolu, a Izraela, rozhnevaného Násirovým antisionistickým postojom. Agresiu zmarili hrozby sovietskej intervencie a prekvapivé odmietnutie USA podporiť svojich spojencov.
Panamský prieplav
Panama bola súčasťou Kolumbie až do roku 1903, kedy sily podporujúce nezávislosť (vhodne) podporované americkými vojnovými loďami vyhlásili nezávislosť. „Urobil som Panamu,“ pochválil sa neskôr prezident Teddy Roosevelt. Výstavba súčasného Panamského prieplavu sa začala krátko nato v roku 1904.
V roku 1989 USA napadli Panamu, aby z nej vytlačili bývalého spojenca Manuela Noriegu. Oficiálne bola invázia o „obrane demokracie“ a boji proti obchodovaniu s drogami. V skutočnosti sa Washington obával, že Noriega by mohol zrušiť ustanovenia zmluvy, ktorá zaisťuje stálu vojenskú prítomnosť USA v regióne.
Hormuzský prieliv
Iránsko-iracká vojna v rokoch 1980-1988 ukázala, aký dôležitý je Hormuzský prieliv, pričom Saddám Husajn sa pokúšal vyprovokovať Teherán, aby uzavrel prieliv a spustil rozsiahlu intervenciu USA.
Turecké úžiny
Na základe tajnej Konštantínopolskej dohody z roku 1916 sa Británia a Francúzsko zaviazali previesť Konštantínopol (Istanbul) a prielivy do Ruskej ríše, ak Dohoda vyhrá vojnu. Na sľuby sa zabudlo hneď po ruskej revolúcii.
Po 2. svetovej vojne ZSSR navrhol spoločnú vojenskú kontrolu nad prielivom, čo odráža americkú kontrolu nad Panamským prieplavom a britskú kontrolu nad Suezským prieplavom.
ZSSR, znepokojený nerušeným prechodom vojnových lodí Osi cez prieliv počas vojny, a tým, že sa Ankara hneď po tom prisunula k Washingtonu, požadoval spoločnú vojenskú kontrolu nad prielivmi. Turkiye to odmietlo a nakoniec vstúpilo do NATO.
Malacký prieliv
Dôležitosť tejto medzinárodnej námornej cesty sa prejavila až v roku 1500, keď ju Portugalci dobyli z Acehského sultanátu. V 40. rokoch 17. storočia portugalskú kontrolu nahradili Holanďania, ktorí udržiavali úžinu až do druhej svetovej vojny.
Počas vojny japonská invázia a okupácia Malajska a Holandskej východnej Indie dala Tokiu úplnú kontrolu nad Malackým prielivom v rokoch 1942-1945.
Zdroj sputnik, preložené cez google
