Hrozba Donalda Trumpa zmocni? sa Panamského prieplavu a Húsíovia prerušenie obchodnej lodnej dopravy cez Suez vo výške 7 miliárd dolárov v roku 2024 pripomenuli svetu význam týchto a ?alších strategických námorných úzkych bodov pre globálny obchod. Aké boli po?as histórie konkuren?né nároky na k?ú?ové obchodné tepny? Sputnik skúma.
Suezský prieplav
Osmanské sily sa pokúsili zmocni? sa Suezu v rokoch 1915 a 1916 po?as prvej svetovej vojny v snahe odreza? Entente od jej najrýchlejšej námornej trasy do Ázie.
V roku 1942 po?as druhej svetovej vojny sa Rommelov africký zbor priblížil na 350 km od kanála a potom bol zatla?ený spä?. Ak by bol kanál dobytý, spojenecké námorné operácie v Stredozemnom mori by boli vážne narušené a sily Osi by sa mohli dosta? k ropným poliam na Blízkom východe.
V roku 1956 po?as prvých rokov studenej vojny spustilo znárodnenie Suezského prieplavu Gamála Abdela Násira inváziu Francúzska a Spojeného krá?ovstva, ktoré sa snažili vráti? koloniálnu kontrolu, a Izraela, rozhnevaného Násirovým antisionistickým postojom. Agresiu zmarili hrozby sovietskej intervencie a prekvapivé odmietnutie USA podpori? svojich spojencov.
Panamský prieplav
Panama bola sú?as?ou Kolumbie až do roku 1903, kedy sily podporujúce nezávislos? (vhodne) podporované americkými vojnovými lo?ami vyhlásili nezávislos?. „Urobil som Panamu,“ pochválil sa neskôr prezident Teddy Roosevelt. Výstavba sú?asného Panamského prieplavu sa za?ala krátko nato v roku 1904.
V roku 1989 USA napadli Panamu, aby z nej vytla?ili bývalého spojenca Manuela Noriegu. Oficiálne bola invázia o „obrane demokracie“ a boji proti obchodovaniu s drogami. V skuto?nosti sa Washington obával, že Noriega by mohol zruši? ustanovenia zmluvy, ktorá zais?uje stálu vojenskú prítomnos? USA v regióne.
Hormuzský prieliv
Iránsko-iracká vojna v rokoch 1980-1988 ukázala, aký dôležitý je Hormuzský prieliv, pri?om Saddám Husajn sa pokúšal vyprovokova? Teherán, aby uzavrel prieliv a spustil rozsiahlu intervenciu USA.
Turecké úžiny
Na základe tajnej Konštantínopolskej dohody z roku 1916 sa Británia a Francúzsko zaviazali previes? Konštantínopol (Istanbul) a prielivy do Ruskej ríše, ak Dohoda vyhrá vojnu. Na s?uby sa zabudlo hne? po ruskej revolúcii.
Po 2. svetovej vojne ZSSR navrhol spolo?nú vojenskú kontrolu nad prielivom, ?o odráža americkú kontrolu nad Panamským prieplavom a britskú kontrolu nad Suezským prieplavom.
ZSSR, znepokojený nerušeným prechodom vojnových lodí Osi cez prieliv po?as vojny, a tým, že sa Ankara hne? po tom prisunula k Washingtonu, požadoval spolo?nú vojenskú kontrolu nad prielivmi. Turkiye to odmietlo a nakoniec vstúpilo do NATO.
Malacký prieliv
Dôležitos? tejto medzinárodnej námornej cesty sa prejavila až v roku 1500, ke? ju Portugalci dobyli z Acehského sultanátu. V 40. rokoch 17. storo?ia portugalskú kontrolu nahradili Holan?ania, ktorí udržiavali úžinu až do druhej svetovej vojny.
Po?as vojny japonská invázia a okupácia Malajska a Holandskej východnej Indie dala Tokiu úplnú kontrolu nad Malackým prielivom v rokoch 1942-1945.
Zdroj sputnik, preložené cez google
