Vojnové plánovanie z nemeckého územia

Multipolar Magazin, KARSTEN MONTAG, 25.04.2025

Dva rozsiahle ?lánky v denníkoch „New York Times“ a londýnskom „Times“ potvrdzujú to, ?o bolo dlho popierané: hlboké vojenské a strategické zapojenie ?lenských štátov NATO do vojny na Ukrajine. Pod?a týchto ?lánkov je ich ú?as? vo vojne už roky koordinovaná európskym velite?stvom americkej armády vo Wiesbadene. Pre Nemecko to vyvoláva ústavné otázky.

Viac ako tri roky po za?atí rusko-ukrajinskej vojny dva ve?ké západné denníky informujú o hlbokom zapojení vojakov NATO do tohto konfliktu. Prvý krok urobili New York Times (NYT). Pod názvom „Partnerstvo: Tajná história vojny na Ukrajine“ bol koncom marca uverejnený obsiahly ?lánok, ktorý pod?a autora Adama Entousa vychádza z 300 rozhovorov s predstavite?mi vlády, armády a tajných služieb na Ukrajine, v Spojených štátoch a ?alších partnerských krajinách NATO. Ide o „nevyrozprávanú históriu“ „skrytej úlohy“ USA v ukrajinských vojenských operáciách.

O nieko?ko týžd?ov neskôr, za?iatkom apríla, uverejnil britský denník „The Times“ podobný ?lánok s názvom „Nevyrozprávaný príbeh o rozhodujúcej úlohe britských vojenských velite?ov na Ukrajine“. Ten potvrdzuje hlboké zapojenie ?lenských štátov NATO do vojenských operácií, ako bola ukrajinská ofenzíva v roku 2023. Na rozdiel od ?lánku NYT však britských vojenských velite?ov ozna?uje za „hlavy“ „anti-putinovskej“ koalície. Zhoda panuje opä? v otázke, kto je zodpovedný za neúspech operácií: jednozna?ne je to Ukrajina. Aj ?lánok v Times poukazuje na osobitnú úlohu európskeho velite?stva USA v hessenskom Wiesbadene pri koordinácii operácií a dodávkach zbraní.

Ke?že vojenská ú?as? vo vojne prebieha hlavne z nemeckého územia vo forme prieskumu, monitorovania operácií a strategického plánovania, z nemeckého poh?adu vzniká závažný právny problém. V nemeckej ústave aj v Dohode 2+4, ktorá umožnila zjednotenie Nemecka, je totiž ustanovené, že z nemeckého územia môže vychádza? len mier, nie vojna. Z právneho h?adiska sú týmto záväzkom viazané aj ozbrojené sily partnerov NATO dislokované v Nemecku.

Podpora Ukrajiny v oblasti prieskumu sa realizuje pomocou špionážnych satelitov, dronov a lietadiel. Na riadenie dronov sa na Ukrajine používa okrem iného aj sie? Starlink americkej spolo?nosti „SpaceX“ Elona Muska. Takto získané údaje o cie?och sa prenášajú do západných systémov riadených striel, ako sú riadené delostrelecké strely, viacnásobné raketové systémy HIMARS, americké rakety krátkeho doletu typu „ATACMS“ a britské a francúzske riadené strely typu „Storm Shadow“ resp. „SCALP“.

Ruský prezident Vladimir Putin už v júni 2024 upozornil, že použitie krátkodosahových rakiet a riadených striel dodaných Ukrajine Spojenými štátmi, Ve?kou Britániou a Francúzskom nie je možné bez amerického satelitného prieskumu a vyškoleného západného personálu. Odhalil to okrem iného odpo?úvaný rozhovor nemeckých dôstojníkov o možnom použití riadených striel Taurus. Ako možné ciele boli spomenuté most Ker? medzi Krymom a ruským pevninou, ako aj muni?né sklady.

Priama vojenská ú?as? od jari 2022

?lánok NYT opisuje spoluprácu vojenského vedenia USA v Európe s ukrajinskou armádou v súvislosti s použitím západných zbra?ových systémov. Pod?a nich spolupráca medzi 18. leteckým zborom USA dislokovaným vo Wiesbadene, ukrajinskými generálmi a pracovníkmi tajných služieb západných spojencov a Ukrajiny za?ala dodávkou delostreleckých batérií M777 zo zásob USA koncom apríla 2022. Na strane USA boli zodpovední generál Christopher Cavoli, do júna 2022 velite? ve?kej jednotky United States Army Europe and Africa a následne velite? NATO a EUCOM, a spo?iatku generál Christopher Donahue, do konca roka 2024 velite? 18. amerického výsadkového zboru. Donahue nahradil generálporu?ík Antonio Aguto v roku 2023, ktorý odvtedy vedie operáciu „Atlantic Resolve“.

Pod?a NYT mali vysokí dôstojníci z iných krajín NATO prevzia? úlohy v hlavnom štábe americkej armády v Európe a Afrike v kasár?ach Clay v Wiesbadene. Po?ský generál bol menovaný za zástupcu Donahueho. Britský generál prevzal vedenie logistického centra, cez ktoré sa dodávali zbrane spojencov na Ukrajinu. Kana?an dohliadal na výcvik ukrajinských vojakov. Hlavným kontaktným dôstojníkom Ukrajiny bol generálporu?ík Mychajlo Sabrodskyj. Operácia mala dosta? krycie meno „Task Force Dragon“.

Pod?a týchto informácií sa každý de? ráno stretávali ukrajinskí spravodajskí dôstojníci, opera?ní plánova?i, špecialisti na komunikáciu a riadenie pa?by so svojimi americkými partnermi, aby diskutovali o tom, ktoré ruské zbra?ové systémy a pozemné jednotky predstavujú „najzrelšie a najcennejšie ciele“. Zoznamy priorít boli potom odovzdané do spravodajského centra, kde dôstojníci analyzovali tok údajov, aby ur?ili polohu cie?ov. Pod?a ?lánku boli ciele nazvané „body záujmu“. Tento názov zvolil šéf tajnej služby európskeho velenia USA, aby zú?astnení nemuseli klama?, ke? sa ich spýtali, ?i odovzdali Ukrajincom informácie o vojenských cie?och. Ukrajinská armáda však tieto informácie využila na ostre?ovanie ruských vojenských zariadení, okrem iného pomocou delostreleckých batérií M777, rakiet a dronov.

„Skorým dôkazom“ úspechu spolupráce bol útok na hlavné velite?stvo ve?kej ruskej jednotky v oblasti Chersonu, pri ktorom zahynuli aj ruskí generáli a štábni dôstojníci. Americká rozviedka opakovane odhalila presunuté ruské stanovištia, ktoré následne zni?ila ukrajinská armáda. V ?lánku NYT sa opisujú ?alšie útoky na ruské ozbrojené sily s podporou amerického prieskumu pomocou delostreleckých batérií M777, pri ktorých zahynuli stovky ruských vojakov.

Americká rozviedka sa významne podie?ala aj na vojenských zrážkach na mori. Pod?a NYT sa potopenie vlajkovej lode ruskej ?iernomorskej flotily „Moskva“ ukrajinskou armádou v polovici apríla 2022 uskuto?nilo s pomocou spravodajských údajov amerického vojska. Ukrajinský útok však nebol koordinovaný s USA. Britský denník „Daily Mail“ však vtedy informoval, že americké prieskumné lietadlo sledovalo „Moskvu“ len nieko?ko minút pred útokom a údaje o cieli odovzdalo Ukrajine. Pri útoku ukrajinských námorných dronov na prístav Sevastopo?, ktorý sa takisto odohral v roku 2022, bolo s pomocou CIA poškodených aj nieko?ko ruských vojnových lodí.

Vedenie americkej armády v Európe naliehalo na dodávky ?ažkých zbra?ových systémov

V západných médiách prevláda názor, že skoré požiadavky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského boli spúš?a?om dodávok ?ažkých zbra?ových systémov. Z ?lánku NYT však vyplýva, že americkí generáli Cavoli a Donahue navrhli dodávku amerických viacnásobných raketových systémov typu „HIMARS“ a príslušných riadených striel s dosahom 80 kilometrov. Dôvodom bola pod?a ?lánku „enormná prevaha Rusov v po?te vojakov a výzbroji“.

S dodávkou raketometov HIMARS, ktoré mali vä?ší dosah ako predtým používané delostrelecké batérie, sa pod?a NYT stala Task Force Dragon „celým backoffice vojny“. Hlboké vojenské zapojenie USA a ich partnerov z NATO je zrejmé z toho, že každý úder HIMARS bol pod?a týchto informácií riadený z opera?ného centra vo Wiesbadene. Generál Donahue a jeho pobo?níci kontrolovali zoznamy cie?ov Ukrajincov a radili im pri umiest?ovaní odpalovacích zariadení a ?asovom plánovaní útokov. Na odpálenie hlavice potrebovali obsluhujúci HIMARS špeciálnu elektronickú k?ú?ovú kartu, ktorú mohli americkí velitelia kedyko?vek deaktivova?. Takmer každý týžde? došlo k zásahom HIMARS, ktoré si vyžiadali 100 alebo viac m?tvych alebo zranených Rusov.

Dodávky balistických rakiet krátkeho doletu typu „ATACMS“ od konca roka 2023 boli pod?a NYT opä? výsledkom odporú?ania amerických generálov Cavoliho a Aguta. Dôvodom bolo, že ruská armáda presunula svoje dôležité vojenské zariadenia mimo dosahu dovtedy dodaných amerických riadených striel. Spojené štáty najskôr povolili dodávky rakiet ATACMS s dosahom 165 kilometrov, od jari 2024 aj rakiet s dosahom 300 kilometrov. Spolu s britskými a francúzskymi riadenými strelami typu „Storm Shadow“ a „SCALP“, ktoré boli dodané už v prvej polovici roku 2023, boli strely ATACMS použité na útoky na vojenské ciele na Kryme, medzi nimi aj na Ker?ský most, ktorý slúžil ako zásobovacia linka ruskej armády. Cie?mi riadených striel boli aj ruské vojnové lode, lietadlá, velite?ské stanovištia, sklady zbraní a údržbárske zariadenia.

Riadené strely USA, Ve?kej Británie a Francúzska boli nakoniec použité aj pri útokoch na ruský región Kursk a ?alšie ?asti južného Ruska. V ?lánku NYT sa uvádza, že sklad munície v ruskom Toropets, 360 kilometrov severozápadne od Moskvy a 460 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, bol identifikovaný CIA ako cie? a bol napadnutý „ve?kým rojom dronov“.

Okrem toho americká vláda povolila, aby americkí vojenskí poradcovia pôsobili nielen v Kyjeve, ale aj zriadili velite?ské stanovištia v blízkosti bojov. Aj v ?lánku britského denníka Times sa píše, že Ve?ká Británia tajne vyslala vojakov na Ukrajinu, aby vybavili ukrajinské lietadlá britskými riadenými strelami typu „Storm Shadow“ a nau?ili ukrajinských vojakov s nimi zaobchádza?. Z oboch ?lánkov nie je jasné, ?i tieto operácie slúžili na obsluhu západných riadených striel na mieste, ako to západnému svetu vy?íta ruský prezident Putin.

Ú?as? ?lenských štátov NATO je ešte rozsiahlejšia

Okrem ur?ovania cie?ov, sledovania použitia riadených striel a zria?ovania velite?ských stanovíš? v blízkosti bojov boli pod?a NYT dôstojníci NATO vo Wiesbadene a najmä americkí generáli Donahue a Aguto „bok po boku“ s ukrajinskými dôstojníkmi zodpovední za plánovanie a vykonanie ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023, ako aj za operáciu „Lunar Hail“. Cie?om tejto operácie bolo zni?i? ruské vojenské zariadenia na Kryme pomocou dia?kovo riadených zbraní NATO. V „kritických momentoch“ tvorilo „partnerstvo“ „chrbtovú kos? ukrajinských vojenských operácií“, uvádza sa v ?lánku. Šéf európskej tajnej služby mal by? údajne ve?mi prekvapený, ke? sa dozvedel, ako hlboko sú jeho kolegovia z NATO zapletení do ukrajinských operácií.

Ukrajina je ?alšou kapitolou v dlhej histórii proxy vojen medzi USA a Ruskom, uzatvára autor ?lánku. Bola to tiež „ve?ká vojenská experiment“, ktorý mal pomôc? nielen Ukrajincom, ale aj americkému vojsku získa? skúsenosti pre budúce vojny.

Geopolitický analytik Alexander Mercouris považuje ozna?enie „proxy vojna“ za nesprávny popis konfliktu. Ide skôr o koali?nú vojnu viacerých západných štátov proti Rusku, ktorých bolo v histórii mnoho. Pri útoku Napoleona Bonaparteho na Rusko v roku 1812 bojovalo na strane Francúzska viacero európskych krajín. To isté platí aj pre druhú svetovú vojnu.

Pri operáciách s ú?as?ou krajín NATO zahynulo nielen mnoho ruských vojakov, ako sa uvádza v ?lánku NYT. Pod?a ruských údajov a informácií nezávislého novinára Patricka Lancastera, ktorý informuje z Donbasu, boli civilné obete prinajmenšom akceptované. Lancaster viackrát informoval o útokoch na mesto Doneck, pri ktorých zahynuli aj civilisti. Pri týchto útokoch boli ?iasto?ne použité rakety HIMARS. Ruské vedenie ?alej obvinilo USA, že pri útoku raketami ATACMS na Krym úmyselne mieri na civilistov. Pä? osôb, medzi nimi tri deti, bolo v roku 2024 zabitých pri útoku kazetovou muníciou na pláži.

„Times“: „Vedúca úloha britských vojakov“

Na rozdiel od NYT sa správa londýnskeho denníka „Times“ zameriava na rozhodujúcu úlohu britských generálov pri vojenskej podpore Ukrajiny. Výslovne sa spomínajú admirál Tony Radakin, najvyšší velite? britských ozbrojených síl, generál James Hockenhull, najvyšší strategický velite?, generál Roland Walker, ná?elník generálneho štábu, a generálporu?ík Charles Stickland. Títo mali – na rozdiel od svojich amerických kolegov – slobodu cestova? na Ukrajinu „kedyko?vek to bolo potrebné“ – v prípade nutnosti aj v civilnom oble?ení.

Admirál Radakin mal riadi? britské úsilie v prospech Ukrajiny v rámci vlastnej vlády a osobne rieši? spory medzi americkým a ukrajinským vojenským vedením. Hovorí sa o stretnutí medzi ním a generálmi Cavolim a Saluschnym na po?sko-ukrajinskej hranici v auguste 2023. Radakin bol údajne aj osobou, ktorá presved?ila americkú vládu pod vedením Joea Bidena, aby sa angažovala na Ukrajine.

Nezákonný útok na Rusko?

Pod?a ?lánku 25 základného zákona sú všeobecné pravidlá medzinárodného práva sú?as?ou federálneho práva. Pod?a ?lánku 26 sú konania, ktoré sú vhodné a vykonávané s úmyslom naruši? mierové spolunažívanie národov, najmä prípravu úto?nej vojny, protiústavné a trestné. Pod?a odhadov vedeckých služieb Spolkového snemu dodávky zbraní a výcvik ukrajinských vojakov síce spadajú pod mierové ustanovenia základného zákona. Rozsah posudzovania štátnych orgánov je však obmedzený ?lánkami 25 a 26 základného zákona. ?lenovia zahrani?ných ozbrojených síl podliehajú pod?a § 7 zákona o pobyte ozbrojených síl nemeckému právu, najmä pokia? ide o trestnú a civilnú jurisdikciu. Vzniká teda otázka, ?i vojaci NATO a zamestnanci tajných služieb dislokovaní vo Wiesbadene plánovali a vykonali úto?nú vojnu, ke? odovzdali ukrajinskej armáde ciele na ruskom území a podporili nasadenie riadených striel.

Na za?iatku apríla sa „NachDenkSeiten“ na tla?ovej konferencii spolkovej vlády opýtal zástupkyne ministerstva zahrani?ných vecí na právne krytie postupu USA na nemeckom území. Otázka Kathrin Deschauer, tla?ová hovorky?a ministerstva zahrani?ných vecí, odpovedala, že Nemecko je so svojimi americkými partnermi v „neustálom dialógu“ a predpokladá sa, že sa aj na vojenských základniach, ktoré prevádzkujú v Nemecku, „správajú v súlade so zákonom“. Deschauerová a vládny hovorca Steffen Hebestreit sa na tla?ovej konferencii vyhli konkrétnej odpovedi na otázku a obaja poukázali na to, že Rusko je agresorom, ktorý narúša mier v Európe. Pod?a Hebestreita sú „údajné podporné služby“ USA reakciou na ruskú agresívnu vojnu.

Z formulácií je jasné, v akej právnej šedej zóne sa pohybuje vojenská ú?as? USA a ?alších ?lenských štátov NATO, ak vychádza z nemeckého územia. Na webovej stránke spolkového ministerstva obrany sa stále nachádza vyhlásenie, že ?lenské štáty NATO sa vojensky nezú?ast?ujú na vojne na Ukrajine – hoci spolkový kancelár Olaf Scholz už za?iatkom roka 2024 v rámci diskusie o dodávkach zbraní Taurus pripustil priamu ú?as? ?lenských štátov NATO a aktuálne správy z Londýna a New Yorku to dodato?ne potvrdzujú.

Multipolar sa preto obrátil na ministerstvo obrany s otázkou, ?i na?alej predpokladá, že ?lenské štáty NATO nezasiahnu do vojenských operácií na Ukrajine, a ?i informácie na webovej stránke stále považuje za primerané. Hovorky?a ministerstva následne oznámila, že spolková vláda sa k tejto téme v uplynulých mesiacoch „podrobne“ vyjadrila na tla?ovej konferencii vlády a nemá k tomu ?o doda?.

Reakcie na správy NYT a Times

Londýnsky geopolitický pozorovate? Alexander Mercouris hodnotí ?lánok NYT ako pokus o obhajobu Bidenovej administratívy a generálov zapojených do vojny na Ukrajine, ako sú Cavoli a Donahue. Text nazval „jedným z najnepravdivejších a najmanipulatívnejších ?lánkov“, aké kedy ?ítal v NYT. Novinkou a neznámym sú v ?om uvedené tvrdenia len pre tých, ktorí sa informujú výlu?ne z NYT alebo iných mainstreamových médií. Táto história bola totiž už mnohokrát rozprávaná inde.

Reportážny ?lánok je manipulatívny, pretože je plný tvrdení, ktoré v dobrom svetle ukazujú výlu?ne západnú stranu – predovšetkým vládu Joea Bidena. Autor tak vysoko chváli západnú podporu, viackrát poukazuje na vysoký po?et ruských obetí v dôsledku útokov organizovaných USA, zva?uje vinu za zlyhanie spolo?ných vojenských operácií na Ukrajincov a ozna?uje ruské vojnové vedenie za „inkompetentné“.

Pod?a NYT región Kursk nakoniec Ukrajina stratila v dôsledku „zníženej podpory Trumpovej administratívy“. V skuto?nosti však existujú náznaky, že porážka je dôsledkom strategického rozhodnutia ukrajinského vojenského vedenia.

Ukrajinská ofenzíva v lete 2023 mohla by? úspešná v?aka úzkej spolupráci medzi USA a Ukrajinou a ruskej „nekompetentnosti“, stratégia útoku bola vypracovaná vo Wiesbadene, uvádza sa v ?lánku NYT. Úspech však pod?a ?lánku padol za obe? „roztrieštenej vnútornej politike“ Ukrajiny. Panovala nezhoda medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, vtedajším ná?elníkom generálneho štábu Valerijom Salushnym a jeho vtedajším podriadeným a neskorším ná?elníkom generálneho štábu Oleksandrom Syrskym. Americkí predstavitelia boli pod?a ?lánku vždy „umiernení“, zatia? ?o Ukrajinci chceli „ve?ké ví?azstvo“. Okrem toho Ukrajinci svoje zámery „stále viac tajili“ a ?iasto?ne konali proti vôli USA.

To malo by? napríklad v prípade ukrajinského útoku na ruský pohrani?ný región Kursk. USA napriek tomu Ukrajinu podporili, pretože ukrajinskí vojaci v Kursku by bez podpory rakiet HIMARS a amerických tajných služieb zahynuli, vysvet?uje NYT. Mercouris považuje toto tvrdenie za „zúfalý pokus“ predstiera?, že operácia v Kursku bola výlu?ne nápadom Ukrajiny. Autor sa pod?a neho snaží „zvalenie celej zodpovednosti za systematické vojenské zlyhania na Ukrajincov“. V skuto?nosti však ?lánok predstavuje „nepretržitý príbeh vojenského zlyhania“ USA a Ukrajiny, tvrdí Mercouris. Žiadna z vojenských operácií opísaných v ?lánku nedosiahla svoj cie?. Naopak, ruská armáda pod?a analytika využila rozdiely medzi americkým vojenským velením a ukrajinským vedením a strategicky úplne manévrovala americkú armádu.

?lánok v britskom denníku „Times“ ?iasto?ne odporuje tvrdeniam NYT. Aj tam sa síce uvádza, že rozdelenie ukrajinských ozbrojených síl a váhavý postup Ukrajiny po?as protiofenzívy v roku 2023 zabránili úspechu operácie. Útok na Kurskú oblas? sa údajne uskuto?nil „bez informovania USA alebo iných spojencov“. Na rozdiel od opisu NYT však Ameri?ania neboli „vždy umiernení“, ale „frustrovaní“ a „netrpezliví“. Vyzvali Ukrajincov, aby „zrýchlili tempo“. Okrem toho západní spojenci „podcenili“ ruské prekážky a podmienky moderného bojiska.

Pod?a švaj?iarskeho profesora pre štúdium neutrality Pascala Lottaza ?lánok NYT nikde nespomína, že ruské vojenské vedenie od leta 2022 zmenilo svoju stratégiu. V tom ?ase si totiž uvedomilo, že vojna má za cie? zni?i? všetko, ?o NATO postaví proti ruskej armáde. Lottaz tiež poukazuje na to, že Adam Entous, autor ?lánku NYT, už rok predtým uverejnil ?lánok o dlhoro?nej spolupráci CIA s ukrajinskou tajnou službou, v ktorom opisuje, ako americká zahrani?ná tajná služba od roku 2015 pripravovala Ukrajinu na vojnu s Ruskom. Pokus v aktuálnom ?lánku dodato?ne presved?i? verejnos?, že vojna bola starostlivo pripravená a že sa vždy dbalo na to, aby nedošlo k eskalácii, je pod?a Lottaza „absolútne ohromujúci kus propagandy“.

Zámysel oklama? a ?ahkovážnos?

Na viacerých miestach správy NYT je zrejmé, že západné vlády, vojaci a zamestnanci tajných služieb chceli zámerne oklama? svetovú verejnos? o svojej ú?asti na vojne na Ukrajine. Namiesto toho, aby ruským vojenským zariadeniam, ktoré boli identifikované pri prieskume, dali názvy „cie?ov“, boli – ako už bolo spomenuté – ozna?ené ako „body záujmu“. Vojakov NATO v Kyjeve a na fronte nazývali „odborníkmi“, aby „nevyvolávali spomienky na amerických vojenských poradcov“ po?as vojny vo Vietname. Paralelu s týmito úmyslami oklama? možno nájs? aj v súvislosti s aférou odpo?úvania Taurus. V odhalenej konverzácii medzi nemeckými dôstojníkmi o nasadení striel Taurus na Kryme sa diskutovalo o tom, ako by sa mali koordináty cie?ov odovzda? ukrajinskej armáde autom do Po?ska, aby sa utajila ú?as? Nemecka vo vojne.

Komentátori navyše nechápu, ako ?ahkovážne sa respondenti oslovení pre ?lánok NYT vyrovnávajú so životmi Rusov a Ukrajincov, ako aj s rizikom možnej jadrovej vojny. Mercouris považuje „škadolibú rados?“ z zabíjania Rusov, ktorá sa v ?lánku prejavuje, za „hrozný popis“ taktickej situácie a bojov. Lottaz poukazuje na to, že v ?lánku sa spomína, ako americký minister obrany Lloyd Austin viackrát naliehal na Ukrajincov, aby znížili vek povinnej vojenskej služby na 18 rokov. Austin svojimi požiadavkami obetova? stále mladšie generácie vyjadril „nacistickú nemeckú“ mentalitu. ?lánok NYT je pod?a výskumníka neutrality nielen svedectvom stup?a vojenskej a opera?nej integrácie, ale aj jej „?istej ne?udskosti“.

Daniel Davis, dôstojník amerického vojska v dôchodku, upozor?uje na osobitný aspekt ?lánku, ktorý sa týka ústupu ruskej armády za Dneper po?as ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022. Americké tajné služby údajne odpo?úvali vtedajšieho ruského velite?a na Ukrajine, generála Sergeja Surovikina, ako odporú?al použitie taktických jadrových zbraní, aby zabránil Ukrajincom postúpi? na Krym. Do tohto momentu americké tajné služby odhadovali pravdepodobnos? použitia jadrových zbraní Ruskom na Ukrajine na pä? až desa? percent. Pod?a odpo?utého rozhovoru bola pravdepodobnos? 50 percent, ak by sa ruské línie zrútili. Napriek tomu americkí generáli Cavoli a Donahue „prosili“ ukrajinských velite?ov, aby pokra?ovali v postupe na Krym. Davis považuje za trestné, že Bidenova vláda pri pravdepodobnosti jadrovej vojny na úrovni 5 až 10 % vydala rozkaz na?alej podporova? Ukrajinu proti Rusku.

Napriek mnohým novým aspektom z poh?adu hlavného mediálneho prúdu a ústrednej úlohe americkej základne v Nemecku sa ?lánok NYT vplyvných nemeckých médií takmer nespomína. Ani verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice, ani ve?ké noviny ako „Zeit“ alebo „Bild“ sa doteraz nezaoberali odhaleniami v správe. Ani správa v britskom denníku „Times“ nenašla odozvu v nemeckých hlavných médiách.

O autorovi:Karsten Montag, narodený v roku 1968, študoval strojárstvo na RWTH v Aachene, filozofiu, históriu a fyziku na univerzite v Kolíne a pedagogické vedy v Hagen. Mnoho rokov pracoval v odbornej poradenskej firme blízkej odborom, naposledy ako vedúci oddelenia a projektový manažér v softvérovej firme, ktorá vyrábala a distribuovala systémy na správu energetických údajov a fakturáciu pre obchod s energiou.

Titulná fotografia: Americkí generáli Aguto, Williams a Cavoli vítajú ukrajinského prezidenta Zelenského v americkom hlavnom štábe vo Wiesbadene, december 2023 | Foto: picture alliance / ZUMAPRESS.com / Ukraine Presidency

Zdroj: