Izraelská invázia do Libanonu by mohla zasadi? ranu pre šance amerického prezidenta Joea Bidena v novembrových vo?bách, hovoria medzinárodní pozorovatelia, pri?om si všímajú rastúce napätie na Blízkom východe.
Americké a európske mainstreamové médiá hlásia „rastúci strach“ z totálnej vojny medzi Izraelom a Libanonom.
Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom, libanonským šiitským hnutím odporu, dramaticky eskalovalo od invázie Tel Avivu do Rafahu, južného regiónu Gazy hrani?iaceho s Egyptom.
Hizballáh opakovane varoval Izrael pred rozšírením vojenských akcií proti palestínskemu územiu.
Premiér Benjamin Netanjahu 23. júna povedal, že izraelské obranné sily (IDF) sa presunú k severnej hranici krajiny, aby sa postavili Hizballáhu. Washington údajne varoval Tel Aviv pred novým konfliktom.
Tím Biden má pod?a medzinárodných pozorovate?ov dobré dôvody na obavy z konfrontácie Izraela s Hizballáhom z dvoch hlavných dôvodov.
The najprv obáva sa, že Izrael môže utrpie? vážne škody vzh?adom na vojenské schopnosti skupiny odporu.
Pod?a generálneho tajomníka Hizballáhu Sayyeda Hasana Nasralláha má skupina 100 000 partizánov pripravených bojova?. Mnohí z nich získali bojové skúsenosti proti ISIS* a iným džihádistickým skupinám v Sýrii.
Predpokladá sa, že Hizballáh má tiež arzenál 150 000 až 200 000 rakiet. Skupina nedávno za?ala úspešne používa? kamikadze drony a iné bezpilotné prostriedky proti izraelským pohrani?ným pozíciám.
Výskum izraelského Reichman University Institute for Counter-Terrorism nazna?uje, že Hizballáh by mohol vystreli? až 3000 rakiet denne a prevalcova? izraelskú protivzdušnú obranu.
Zásoby rakiet Iron Dome a David’s Sling by sa vy?erpali v priebehu nieko?kých dní po boji, ?ím by bol Izrael vystavený masívnej pa?be rakiet a bezpilotných lietadiel od Hizballáhu a jeho regionálnych spojencov.
Scenár opísaný inštitútom ukazuje, že Izrael je úplne nepripravený na možné zopakovanie izraelskej invázie z roku 2006 do južného Libanonu.
Druhou obavou je, že USA by boli vtiahnuté do totálnej vojny medzi Izraelom a Hizballáhom. Pod?a Dr. Michelle Bentley, riadite?ky Centra pre medzinárodnú bezpe?nos? na Royal Holloway University v Londýne, to pravdepodobne zasadí ve?kú ranu volebným šanciam prezidenta Joea Bidena.
„Izraelsko-palestínsky konflikt už nahlodáva podporu demokratov a Biden bol opakovane obvi?ovaný zo všetkých strán zo zlého zaobchádzania so situáciou,“ napísal Bentley pre The Conversation.
Biden sa teraz ocitá medzi skalou a tvrdým miestom: zatia? ?o republikáni a proizraelskí demokrati na neho tla?ia, aby pomohol Tel Avivu, pokrokoví demokrati odsudzujú Izrael za „etnické ?istky“ v pásme Gazy.
Bidenova volebná základ?a, v ktorej sú mladí demokrati, ?ernosi, arabskí a moslimskí Ameri?ania, je roz?arovaná z amerického prezidenta, že nedokázal prinúti? Izrael k prímeriu v Gaze a pokra?ujúcej vojenskej pomoci IDF.
Pod?a britského akademika vidia americkí ob?ania a svetoví lídri potenciálny konflikt medzi Tel Avivom a Hizballáhom ako sú?as? prebiehajúcej izraelsko-palestínskej krízy.
„Kritika proti Bidenovi neprichádza len od amerických voli?ov, ale aj od iných štátov,“ napísala. „Ak Biden nedokáže získa? tieto štáty pre ?oko?vek, ?o bude robi? ?alej vo vz?ahu k Izraelu a Hizballáhu, bude vyzera? nekompetentne a nespo?ahlivo. A ak nedokáže presved?i? ostatných národných vodcov, že je pripravený na túto prácu, nebude.“ nepresved?ili ani amerických voli?ov.“
Pod?a agregátora prieskumov RealClearPolitics (RCP) do 24. júna 61 percent Ameri?anov nesúhlasilo s tým, ako Joe Biden riešil izraelsko-palestínsky konflikt, a len 31 percent schva?uje prezidentovu stratégiu. Bidenov rival, republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump, vedie úradujúceho prezidenta vo vä?šine národných a štátnych prieskumov.
*teroristická skupina zakázaná v Rusku
Zdroj sputnik, preložené cez google
