Výdavky vzrástli v ?ase zvýšeného geopolitického napätia vo všetkých regiónoch sveta, najmä však v Európe a na Blízkom východe. Rozpo?ty boli vä?šie vo všetkých európskych štátoch okrem Malty.
„Svoje vojenské výdavky zvýšilo v roku 2014 viac ako 100 krajín,“ uviedol SIPRI. „Ke? vlády ?oraz viac uprednost?ujú vojenskú bezpe?nos?, ?asto na úkor iných rozpo?tových oblastí, ekonomické a sociálne kompromisy by mohli ma? významný vplyv na spolo?nosti v nasledujúcich rokoch,“ píše sa v správe.
Vojna na Ukrajine a pochybnosti okolo oddanosti Spojených štátov vo?i NATO podnietili nárast vojenských výdavkov v Európe (vrátane Ruska) o 17 percent, ?ím sa na kontinente dostali nad úrove? z konca studenej vojny.
Ruské výdavky dosiahli minulý rok odhadovaných 149 miliárd dolárov, ?o je nárast o 38 percent v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok oproti roku 2015. Predstavuje to 7,1 percenta ruského HDP a 19 percent všetkých vládnych výdavkov.
Celkové vojenské výdavky Ukrajiny vzrástli o 2,9 percenta na 64,7 miliardy dolárov. Predstavovalo to 34 percent HDP, ?o bol najvyšší podiel zo všetkých krajín. „Ukrajina v sú?asnosti pride?uje všetky svoje da?ové príjmy na svoju armádu,“ uviedol inštitút s tým, že pre Kyjev bude vo zvyšovaní týchto výdavkov náro?né pokra?ova?.
USA posilnili svoje vojenské výdavky o 5,7 percenta na celkovo 997 miliárd dolárov. Je to 37 percent z celosvetových výdavkov v roku 2024 a 66 percent z výdavkov NATO. Súhrnné výdavky 32 ?lenov Severoatlantickej aliancie sa zvýšili na 1,5 bilióna dolárov.
Vojenský rozpo?et ?íny rastie nepretržite tri desa?ro?ia a vlani sa zvýšil o 7,0 percenta na odhadovaných 314 miliárd dolárov. Predstavuje to polovicu všetkých výdavkov v Ázii a Oceánii.
Na štvrté miesto po USA, ?íne a Rusku sa po prvý raz dostalo Nemecko, ktoré vystriedalo Indiu. Nemecké výdavky sa zvýšili o 28 percent na 88,5 miliardy dolárov. „Nemecko sa stalo najvä?ším platcom v strednej a západnej Európe prvýkrát od svojho znovuzjednotenia,“ konštatoval analytik SIPRI Siao Liang.
Vojenské rozpo?ty sa tiež výrazne zvyšovali na Blízkom východe. Izrael ich posilnil o 65 percent na 46,5 miliardy dolárov, naopak Irán znížil o desa? percent na 7,9 miliardy dolárov, k ?omu prispeli sankcie vo?i Teheránu.
Zdroj feed teraz.sk
