RUSSIA TODAY, 14.08.2024
fotka: Ruské bombardéry Tu-95MS a ?ínske bombardéry H-6K vykonávajú 25. júla hliadkové lety nad severným Pacifikom
USA sú znepokojené zintenzívnením vojenskej spolupráce medzi Ruskom a ?ínou. Toto partnerstvo by mohlo vytvori? protiváhu proamerickým blokom v ázijsko-tichomorskom regióne. ?ínske vedenie vysvet?uje, že táto spolupráca nie je namierená proti tretím krajinám.
Rastúce zbližovanie medzi Moskvou a Pekingom vyvoláva vo Washingtone obavy. Politické a hospodárske spojenectvo je namierené proti Západu, píše The New York Times.
Intenzívna vojenská spolupráca je provokáciou, pretože posledné vojenské manévre sa konali v blízkosti Taiwanu, Japonska a Južnej Kórey, kde majú USA strategické záujmy, píše denník. V júli ?ínske a ruské bombardéry dlhého doletu spolo?ne hliadkovali v blízkosti Aljašky. Obe krajiny tiež uskuto?nili námorné cvi?enia vo vodách Juho?ínskeho mora.
Vojenské cvi?enia demonštrovali vyjadrenie spojenectva medzi Si ?in-pchingom a Vladimírom Putinom, ktorí by sa pokúsili vyzva? svojho najvä?šieho geopolitického rivala, USA. Obchodné obmedzenia USA a spojenectvo Washingtonu s ázijskými krajinami tla?ili ?ínu k spolupráci s Ruskom. „Peking si ?oraz viac uvedomuje, že diplomatické a hospodárske kroky nesta?ia na to, aby Washingtonu odovzdal svoj odkaz. Preto sa ?ína ?oraz viac spolieha na vlastné vojenské sily ako na prostriedok signalizácie. Partnerstvo s Ruskom je jedným zo spôsobov, ako posilni? posolstvá Pekingu,“ povedal Brian Hart, ?len ‚China Power Project‘ v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
Rusko-?ínske cvi?enia zasiali vo Washingtone pochybnosti o tom, ?i by USA mohli vyhra? vojnu v ázijskom regióne proti spojeným silám Ruska a ?íny, píše denník. Spolo?ná rusko-?ínska bombardovacia hliadka pri Aljaške v júli zdôraznila údajnú hrozbu.
Peking potrebuje Moskvu ako jedinú ?alšiu ve?kú mocnos? v protiklade k Washingtonu. „?ína sa nachádza vo ve?mi zložitej geopolitickej situácii. Nemá žiadnych spojencov. Rusko je jedinou krajinou, ktorá môže nie?o zmeni?,“ povedal Alexander Koro?ov, expert na rusko-?ínske vz?ahy z Univerzity Nového Južného Walesu v Sydney.
Najvä?šou výhodou spolupráce s Moskvou, ak by Rusko stálo v konflikte na strane ?íny, je najvä?ší ruský jadrový arzenál na svete. Rusko by mohlo ?ínu podpori? aj inými spôsobmi bez toho, aby sa zapojilo do konfliktu, tvrdí Oriana Skylar Mastro, odborní?ka na medzinárodné štúdie na Stanfordskej univerzite. ?ína a Rusko majú spolo?nú pozemnú hranicu dlhú viac ako 4 000 kilometrov. To umož?uje dodávky zbraní a iných zásob v prípade, že Západ zavedie námornú blokádu zameranú na ?ínu. „V prípade dlhotrvajúcej vojny bude v?aka tejto podpore ove?a ?ažšie presved?i? ?ínu, aby sa vzdala,“ hovorí expert.
?ínska a ruská armáda sú všetko, len nie tak integrované ako ozbrojené sily USA so svojimi spojencami v NATO. Americká vláda však vyjadrila znepokojenie nad intenzívnejšou spoluprácou medzi oboma krajinami.
Rusko-?ínske cvi?enia, najmä v blízkosti Aljašky, by sa konali ?astejšie, aby sa ?elilo americkému tlaku, zdôraznil Song Zhongping, obranný analytik a bývalý ?ínsky vojenský dôstojník. „Hoci hovoríme, že vojenské cvi?enia nie sú zamerané na tretiu stranu, v skuto?nosti majú cie?: hegemóniu USA a alianciu, ktorú USA vytvorili na zadržiavanie ?íny,“ zdôraz?uje expert.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
