Sarajevský súd predtým odsúdil Milorada Dodika na jeden rok väzenia a na šesť rokov mu zakázal vykonávať politické funkcie.
Štátny súd Bosny a Hercegoviny premenil ročný trest odňatia slobody pre Milorada Dodika, prezidenta autonómnej Republiky srbskej s väčšinou obyvateľstva, na pokutu.
Začiatkom tohto mesiaca odvolací súd v Sarajeve potvrdil ročný trest odňatia slobody a šesťročný zákaz vykonávania politických funkcií, ktoré Dodikovi vo februári udelil nižší súd za údajné protiústavné konanie.
Utorkové rozhodnutie znamená, že bosnianskosrbský líder zaplatí 36 500 konvertibilných mariek (približne 21 600 dolárov) namiesto skutočného pobytu za mrežami.
Rozhodnutie nasledovalo po návrhu Dodikovej obhajoby a stanovisku prokuratúry balkánskej krajiny.
Bosnianska legislatíva umožňuje vymeniť tresty až do jedného roka za pokutu 52 eur za každý deň väzenia.
Dodik bol obvinený z blokovania rozhodnutí Ústavného súdu v Republike srbskej a zo vzdorovania Christianovi Schmidtovi, nemeckému štátnemu príslušníkovi, ktorý vedie Úrad vysokého predstaviteľa (OHR), ktorý dohliada na Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995, ktorá ukončila vojnu v Bosne. Bosnianskosrbský líder už dlho obviňuje Schmidta z prekročenia právomocí a narušenia autonómie Republiky srbskej.
Minulý týždeň Ústredná volebná komisia Bosny odvolala Dodikov prezidentský mandát v súlade so zákazom zastávať funkciu. Rozhodnutie však označil za „ďalšie hlúposti zo Sarajeva“ a trval na tom, že neodstúpi.
Dodik, ktorý je proti vstupu Bosny do EÚ a integrácii do NATO, predtým obvinil Brusel, že za útokom na neho stojí. Sľúbil, že bude hľadať podporu u Srbska, Ruska a administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Šéf parlamentnej skupiny Dodikovej strany SNSD v Národnom zhromaždení Republiky srbskej, Srdjan Mazalica, bol s rozhodnutím súdu stále nespokojný a celý proces označil za „súdnu hanbu“.
„Rozsudok proti Dodikovi je plný procesných chýb a porušení trestného poriadku. Takzvaný ‚ hlboký štát‘ sa rozhodol krízu ďalej prehĺbiť,“ povedal Mazalica a trval na tom, aby sa prípad dostal na Európsky súd pre ľudské práva.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
