Od odvolania Chruš?ova, jednej z najprotire?ivejších postáv sovietskej histórie, z funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) uplynie v pondelok 14. októbra 60 rokov.
Za jeho éry sa pre tzv. kubánsku krízu ocitol svet na pokraji jadrovej vojny, Berlín rozdelil ob?anmi nenávidený múr, v roku 1956 dal krvavo potla?i? revolúciu v Ma?arsku. Na druhej strane odhalil Stalinove zverstvá, na jeho príkaz prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov a v roku 1959 sa stal prvým sovietskym lídrom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s prezidentom Dwightom Eisenhowerom.
Nikita Sergejevi? Chruš?ov sa narodil 15. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti v chudobnej ro?níckej rodine. V roku 1918 vstúpil do komunistickej strany, v roku 1934 sa stal ?lenom Ústredného výboru KSSZ a po Stalinovej smrti v marci 1953 sa postavil na ?elo komunistickej strany i krajiny.
Pamätným sa stalo najmä Chruš?ovove vystúpenie na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) 25. februára 1956, na ktorom predniesol tajný prejav Kult osobnosti a jeho ni?ivé následky. Poodhalil v ?om a odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu a doslova zbúral dovtedy nedotknute?ný obraz Stalina.
Prvé roky po Stalinovej smrti priniesli uvo?nenie v medzinárodných vz?ahoch. Ale Chruš?ov zárove? dokázal svoju nekompromisnos? pri obrane celistvosti sovietskeho impéria v Ma?arsku v roku 1956 a tiež v roku 1961, kedy nechal postavi? Berlínsky múr. Západný Berlín totiž považoval za „kos? v hrdle“. Legendami opradené je jeho vystúpenie v Organizácii Spojených národov (OSN) v októbri 1960, kedy za?al energicky búcha? do re?níckeho pultu svojou topánkou.
Neo?akávaným a avanturistickým rozhodnutím sovietskeho vodcu bolo tajné rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v lete roku 1962, kedy sa svet ocitol na pokraji jadrovej vojny. Chruš?ov, ktorý považoval rakety na Kube za „ježka v amerických nohaviciach“, ich napokon stiahol.
Na domácej scéne za?al odstra?ova? katastrofálne následky stalinských represií, opatrne uvo??oval represívny vojensko-policajný režim, zaviedol ?iasto?nú slobodu slova a krajinu otvoril západnému svetu. Aby zmiernil bytovú krízu, nariadil stava? úsporné panelové domy – takzvané „chruš?ovky“. Obdobie jeho vládnutia sa nazýva „oteplenie“.
Z iniciatívy Chruš?ova bol 19. februára 1954 vy?atý Krym z Ruskej federácie a administratívne pri?lenený k Ukrajine, ?o potvrdil zákon prijatý 26. apríla toho roku. Dôvodom tohto kroku boli blízke ekonomické a kultúrne vz?ahy Krymskej oblasti s Ukrajinou.
Moskovská politická špi?ka okolo Leonida Brežneva vyjadrovala ?oraz vä?šiu nespokojnos? s reformami Chruš?ova a jeho dobrodružnou zahrani?nou politikou. Odporu?ila mu, aby si viac všímal svoj zdravotný stav a tvrdila, že jeho odchod z politiky bude to najlepšie, ?o môže pre krajinu urobi?.
K zmene na sovietskom Olympe došlo 14. októbra 1964, krátko po návšteve 70-ro?ného Nikitu Chruš?ova v ?eskoslovensku. Odvolaný bol na základe „vysokého veku a zo zdravotných dôvodov“, hoci sa na nijaké nes?ažoval. Tvrdé jadro politbyra ho obvi?ovalo zo subjektivizmu, buržoázneho zmýš?ania a unáhlených riešení. V samotnom uznesení sa hovorilo o narušení leninských zásad kolektívneho vedenia strany a o voluntarizme. Chruš?ov bol najvyšším sovietskym predstavite?om viac ako desa? rokov – od 7. septembra 1953 do 14. októbra 1964. Na jeho miesto zasadol na dlhých 18 rokov Brežnev. Na ?ele Sovietskeho zväzu bol až do svojej smrti – zomrel 10. novembra 1982.
Po odstránení z verejného života sa ocitol Chruš?ov fakticky v domácom väzení a dožil ako prominentný, ale úplne izolovaný dôchodca. Zomrel v Moskve na infarkt 11. septembra 1971 vo veku 77 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
