Ako uviedol generálny tajomník vlády Mahamane Roufai, spomínané prechodné obdobie sa začína v stredu. Nový prezident tak bude pri moci spolu najmenej sedem rokov, čo vyplýva aj z charty, ktorá predstavuje nový inštitucionálny rámec namiesto ústavy.
Agentúra AP podotkla, že tento vývoj v Nigeri je podobný so situáciou v iných afrických štátoch, kde boli zvolené vlády zosadené vojakmi, napr. v Mali či Burkine Faso.
Vojenským prevratom bol Nigeri zosadený prezident Mohamed Bazoum. Podobne ako vojenskí vládcovia v Mali a Burkine Faso, aj nové nigerské úrady následne požiadali Francúzsko a ďalšie európske štáty, aby z Nigeru stiahli svoje kontingenty vojakov. So žiadosťou o podporu v boji s militantnými skupinami a džihádistami sa potom obrátili na Rusko.
Spomínaná charta bola prijatá vo februári a definuje politickú transformáciu, ktorou má Niger po prevrate prechádzať. Súčasťou tohto procesu je aj to, že sa Tchiani, doterajší predseda Národnej rady pre bezpečnosť vlasti (CNSP), stal prezidentom.
Prijatá charta stanovuje nielen základné hodnoty, ku ktorým sa Niger bude hlásiť, ale zaoberá sa aj prítomnosťou cudzích jednotiek na území štátu. Definovala pri tom dva odlišné postupy: cudzí vojaci môžu v Nigeri pôsobiť len na základe súhlasu občanov vyjadreného v referende, alebo „v prípade preukázanej núdzovej situácie„, ktoré umožňuje prezidentovi republiky a veliteľovi ozbrojených síl udeliť poverenie dekrétom po konzultácii s Poradnou radou pre obnovu štátu.
Zdroj feed teraz.sk
