Niamey 26. marca (TASR) – Vodca junty v Nigeri Abdourahamane Tchiani zložil v stredu s?ub ako prezident krajiny na pä?ro?né prechodné obdobie. Tchiani bol sú?asne povýšený do hodnosti armádneho generála, ?ím upevnil svoju moc získanú v júni 2023, ke? bola v Nigeri prevratom zosadená demokraticky zvolená vláda. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Ako uviedol generálny tajomník vlády Mahamane Roufai, spomínané prechodné obdobie sa za?ína v stredu. Nový prezident tak bude pri moci spolu najmenej sedem rokov, ?o vyplýva aj z charty, ktorá predstavuje nový inštitucionálny rámec namiesto ústavy.

Agentúra AP podotkla, že tento vývoj v Nigeri je podobný so situáciou v iných afrických štátoch, kde boli zvolené vlády zosadené vojakmi, napr. v Mali ?i Burkine Faso.

Vojenským prevratom bol Nigeri zosadený prezident Mohamed Bazoum. Podobne ako vojenskí vládcovia v Mali a Burkine Faso, aj nové nigerské úrady následne požiadali Francúzsko a ?alšie európske štáty, aby z Nigeru stiahli svoje kontingenty vojakov. So žiados?ou o podporu v boji s militantnými skupinami a džihádistami sa potom obrátili na Rusko.

Spomínaná charta bola prijatá vo februári a definuje politickú transformáciu, ktorou má Niger po prevrate prechádza?. Sú?as?ou tohto procesu je aj to, že sa Tchiani, doterajší predseda Národnej rady pre bezpe?nos? vlasti (CNSP), stal prezidentom.

Prijatá charta stanovuje nielen základné hodnoty, ku ktorým sa Niger bude hlási?, ale zaoberá sa aj prítomnos?ou cudzích jednotiek na území štátu. Definovala pri tom dva odlišné postupy: cudzí vojaci môžu v Nigeri pôsobi? len na základe súhlasu ob?anov vyjadreného v referende, alebo „v prípade preukázanej núdzovej situácie„, ktoré umož?uje prezidentovi republiky a velite?ovi ozbrojených síl udeli? poverenie dekrétom po konzultácii s Poradnou radou pre obnovu štátu.