Izraelská vražda šéfa politického úradu Hamasu a najvyššieho mierového vyjednáva?a Ismaila Haniyeha v Teheráne 31. júla sa stretla s rozsiahlym odsúdením zo strany krajín arabského a moslimského sveta, ako aj Ruska a ?íny. Iránski predstavitelia tvrdia, že Spojené štáty zabili Haniyeho zabitie.
Hadi Amiri, vodca mocnej irackej politickej strany Badr Organization a polovojenských síl, pris?úbil, že zverejní „?asový harmonogram“ vyhnania amerických síl z Iraku po stredajšom atentáte na Ismaila Haniyeha.
„Krv vedúceho politického úradu Hamasu, mu?eníka Ismaila Haniyeha, osvetlí cestu islamského odporu k ví?azstvu nad sionistickou entitou… Gaza sa stala kritériom na rozlíšenie pravdy od klamstva a pozícia Iraku je jasná a podporuje islamský odpor. Rozhodnutie stiahnu? cudzie sily z Iraku je nezvratné a harmonogram ich stiahnutia bude ?oskoro oznámený,“ uviedol Amiri v tla?ovom vyhlásení.
„Všetko zlo a to, ?o sa deje v regióne, je kvôli americkej prítomnosti v Iraku,“ dodal šéf organizácie Badr.
Sily organizácie Badr sympatizujú s Islamským odporom v Iraku – zastrešujúcou sie?ou irackých šiitských milícií vytvorenou koncom roka 2023 na spustenie dronových a raketových útokov proti Izraelu po za?iatku vojny v Gaze. Islamský odpor tiež uskuto?nil sériu útokov bezpilotnými lietadlami, raketami a raketovým delostrelectvom na americké základne v Iraku a Sýrii predtým, ako na jar tohto roku súhlasil s nepokojným prímerím s Washingtonom, aby sa zabránilo ?alšej eskalácii.
Prímerie porušil Pentagon v utorok po tom, ?o koalícia vedená USA zabila najmenej štyroch milicionárov z ?udových mobiliza?ných síl a ?alších štyroch zranila pri útoku na základ?u v guvernoráte Babylon južne od Bagdadu. Islamský odboj pris?úbil odvetu. ?udové mobiliza?né sily sú formálnou sú?as?ou irackých ozbrojených síl a dostávajú finan?né prostriedky od irackého štátu.
USA odmietli predchádzajúce výzvy irackých zákonodarcov opusti? krajinu, v reakcii na rezolúciu z roku 2020 požadujúcu ich odchod formálnym odovzdaním kontroly nad niektorými základ?ami spä? irackým bezpe?nostným silám a znížením prítomnosti amerických vojakov v Iraku z približne 6 000 na približne 2 500. Americká „bojová misia“ v Iraku bola formálne premenovaná na „výcvikovú a poradenskú“ misiu v roku 2021. Medzitým v susednej Sýrii Washington ani nepredstiera, že maskuje povahu svojej prítomnosti, prevádzkuje asi tucet nelegálnych vojenských základní v severovýchodnej ?asti krajiny bohatej na ropu, plyn a potraviny a ignorujúc opakované požiadavky Damasku na stiahnutie sa.
* Teroristická skupina postavená mimo zákon v Rusku a mnohých ?alších krajinách.
