Žiadna zo zú?astnených strán vo vo?bách nezískala dostato?ný po?et hlasov, aby mohla zostavi? vládu bez partnerov. Tie najsilnejšie strany tak budú teraz musie? uzavrie? dohody, aby si v parlamente zabezpe?ili vä?šinu.
V nieko?kých predchádzajúcich vo?bách v Iraku blok, ktorý získal najviac kresiel, nebol schopný presadi? svojho preferovaného kandidáta, pripomenul Reuters. Pod?a miestnych zvyklostí post premiéra zastáva šiitský moslim, predsedom parlamentu je sunnita a prevažne ceremoniálny úrad prezidenta zastáva Kurd.
Kone?ná volebná ú?as? bola približne 56 percent registrovaných voli?ov. Patria medzi nich tí, ktorí odvolili v utorok, ako aj príslušníci ozbrojených a bezpe?nostných síl a vnútorne presídlené osoby žijúce v táboroch, ktorí hlasovali mimoriadne v nede?u.
„Ú?as? voli?ov je jasným dôkazom ?alšieho úspechu, ktorý sa odzrkad?uje v obnovení dôvery v politický systém,“ povedal v televíznom prejave po oznámení predbežných výsledkov as-Súdaní.
Najvä?ším prekvapením a zvratom vo vo?bách pod?a Reuters je, že Kurdská demokratická strana (KDP) získala najvyšší po?et kresiel v prevažne sunnitskej arabskej provincii Nínawá. Vo všeobecnosti však platí, že šiiti, sunniti a Kurdi dosiahli ví?azstvo v tých regiónoch, kde majú vä?šinu ich komunity.
Na bojkot volieb predtým vyzval svojich priaznivcov vplyvný šiitský duchovný Muktadá as-Sadr, ktorého hnutie získalo vo vo?bách pred štyrmi rokmi najvä?ší po?et kresiel, ale neskôr – po neúspešných rokovaniach o zostavení vlády – sa stiahlo. As-Sadr odvtedy bojkotuje celý politický systém v Iraku.
As-Súdání bol prvýkrát zvolený v roku 2022 s podporou proiránskych strán a v utorkových vo?bách sa uchádzal o druhé funk?né obdobie. Hlasovanie sa konalo viac než dve desa?ro?ia po americkej invázii, ktorá vyústila do zvrhnutia režimu prezidenta Saddáma Husajna, Po tomto období nasledovali roky boja proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS).
Zdroj feed teraz.sk
