Demokrati, ktorí podporujú pomalý prístup k získaniu nezávislosti od Dánska, dostala 29,9 percenta hlasov. Druhá skon?ila so ziskom 24,5 percenta ?alšia opozi?ná strana Naleraq, ktorá presadzuje rýchlu nezávislos?.
„?udia chcú zmenu… Chceme viac obchodu na financovanie nášho blahobytu,“ povedal líder strany Demokrati Jens-Frederik Nielsen. „Nechceme nezávislos? zajtra, chceme dobrý základ,“ zdôraznil pred novinármi Nielsen, ktorý teraz bude ma? príležitos? vytvori? vládnu koalíciu.
Pomalšiu cestu k nezávislosti podporujú aj strany doterajšej koalície Inuit Ataqatigiit (Inuitské spolo?enstvo) a Siumut (Vpred), ktoré získali spolu 36 percent hlasov. V posledných vo?bách v roku 2021 mali 66,1 percenta.
Hlasy vo vo?bách do 31-?lenného jednokomorového parlamentu (Inatsisartut) mohlo odovzda? približne 40.500 voli?ov, údaje o ú?asti zatia? neboli k dispozícii.
Grónsko, ktoré má len 57.000 obyvate?ov, sa ocitlo v geopolitickom zápase o Arktídu, kde otep?ovanie zvyšuje prístupnos? prírodných zdrojov a otvára nové dopravné trasy. V regióne zintenzívnili svoje aktivity Rusko i ?ína, približuje Reuters.
Trump za?al ešte pred januárovým návratom do Bieleho domu tvrdi?, že USA by mali prebra? kontrolu nad Grónskom. Ostrov je pod?a neho dôležitý pre bezpe?nos? USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislos? od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základ?u.
Trump pôvodne odmietol vylú?i? vojenskú silu na získanie ostrova, ?o znepokojilo mnohých Grón?anov. Svoj postoj neskôr zmiernil a vyhlásil, že bude rešpektova? vô?u miestnych obyvate?ov, no je pripravený investova? „miliardy dolárov“, ak sa pri?lenia k Spojeným štátom.
Nároky USA na toto územie pritom odmietajú ako grónski, tak aj dánski politici, pri?om pod?a prieskumu verejnej mienky by za takúto zmenu bola len malá menšina obyvate?ov.
Zdroj feed teraz.sk
