Nano zomrel v nemocnici v albánskom hlavnom meste po niekoľkých dňoch v kóme, do ktorej upadol v dôsledku respiračných komplikácií, oznámili lekári.
Trojnásobný albánsky expremiér, všeobecne považovaný za liberálneho reformátora, presadzoval inštitucionálnu modernizáciu Albánska a prechod krajiny na trhovú ekonomiku, píše AFP.
Zároveň sa však dostal pod ostrú kritiku Európskej únie za to, že jeho vláda nedokázala vykoreniť korupciu a organizovaný zločin, a on sám bol odsúdený za spreneveru zahraničnej pomoci.
Nano sa narodil sa v Tirane v roku 1952 ako syn bývalého riaditeľa albánskej štátnej televízie. Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 1978 ako ekonomický expert v Inštitúte marxisticko-leninských štúdií počas vlády komunistického diktátora Envera Hodžu v Albánsku.
Na univerzite v Tirane tiež pôsobil ako profesor ekonómie. Vo funkcii premiéra bol od marca do mája 1990 v prechodnej vláde posledného komunistického prezidenta Albánska Ramiza Aliu.
V roku 1992 bol Nano zvolený za prezidenta Socialistickej strany, nástupkyne albánskej komunistickej Strany práce.
V roku 1994 bol usvedčený zo sprenevery šiestich miliónov eur z talianskej pomoci a odsúdený na 12 rokov väzenia. Nano dôsledne trval na svojej nevine a označoval sa za politického väzňa, dodáva AFP.
Počas celoštátnych nepokojov v roku 1997 po krachu pyramídových schém rýchleho zbohatnutia, ktoré zruinovali tisíce Albáncov, Nano utiekol z väzenia. Neskôr mu vtedajší prezident Sali Berisha udelil amnestiu.
Nano sa stal po druhýkrát premiérom v júni 1997 a pôsobil tak do októbra 1998, kedy rezignoval v čase opätovných politických nepokojov.
Svoje tretie a posledné funkčné obdobie pôsobil na poste premiéra v rokoch 2002 až 2005.
Socialisti následne prehrali parlamentné voľby a Nano sa stiahol z politiky a odovzdal moc Berishovi. Na čele Socialistickej strany ho nahradil Edi Rama, súčasný albánsky premiér.
Zdroj feed teraz.sk
