Hric zomrel v Luxembursku, kde sa usadil na začiatku profesionálnej kariéry v roku 1991. Na Slovensku spočiatku jazdil za Lokomotívu Bane Spišská Nová Ves, neskôr za Lokomotívu Košice. Ako 14-ročný začal s cyklokrosom, neskôr si pridal aj cestnú cyklistiku (v roku 1985 v nej bol dokonca štvrtý v celkovej klasifikácii Okolo Slovenska) a následne horskú cyklistiku, ktorá sa začala rozvíjať začiatkom 90. rokov minulého storočia.
Najviac úspechov nazbieral Hric v cyklokrose, v ktorom československí reprezentanti dlhodobo patrili medzi absolútnu svetovú špičku. Na MS juniorov 1983 získal bronz a blízko mal k svetovej medaile aj medzi mužmi. Na MS 1989 v Pont-Chateau skončil štvrtý. Pripísal si spolu tri triumfy v seriáli pretekov Superprestige, čo bol ekvivalent Svetového pohára (SP).
Po tom, čo sa v ČSSR koncom roka 1989 zrútil komunistický režim, mnohým športovcom sa otvorila cesta k legálnemu pôsobeniu v zahraničí. V roku 1991 Hric začal jazdiť za luxemburský tím Carrera-Wolber. Musel sa tam prispôsobiť tímovej stratégii, takže namiesto cestnej cyklistiky sa odvtedy popri cyklokrose venoval horskej. V tom pokračoval aj v rokoch 1994 – 1996, keď jazdil za americký tím Diamondback, pripomenul portál olympic.sk.
V horskej cyklistike sa Hric v roku 1991 v Groesbeeku stal prvým a zatiaľ jediným Slovákom, ktorý vyhral preteky SP. Najlepšie sa mu darilo v roku 1993, keď skončil tretí na ME v Klosterse aj v celkovom poradí SP, plus piaty na MS. V tomto odvetví sa predstavil aj na OH 1996 v Atlante, kde mala horská cyklistika olympijskú premiéru. Žiaľ, už v prvom kole pretekov dostal defekt a opravou stratil veľa času. Klasifikovali ho na 30. mieste.
Aj po skončení športovej kariéry Hric zostal žiť v Luxembursku. Ako uvádza portál biker.sk, pôsobil ako dizajnér a vývojár v automobilovom priemysle.
Zdroj feed teraz.sk
