Gironeová zomrela v pondelok v domove dôchodcov v Bellmore v americkom štáte New York.
Narodila sa v roku 1912 ako Rosa Raubvogelová do židovskej rodiny v juhovýchodnom Po?sku, ktoré bolo vtedy sú?as?ou Ruska. Ešte v detskom veku sa s rodinou pres?ahovala do Hamburgu. V roku 1937 sa vydala za Juliusa Mannheima, s ktorým sa neskôr pres?ahovali do nemeckého mesta Breslau (v sú?asnosti Wroclaw v Po?sku). Jej manžela tam krátko po pogromoch proti Židom zatkli a poslali do koncentra?ného tábora Buchenwald. Samotnú Rose pred deportáciou zachránilo len to, že bola v ôsmom mesiaci tehotenstva.
Dcére, ktorá sa narodila v roku 1938, dala meno Reha. Vo svedectve pre vzdelávaciu nadáciu USC Shoah Foundation Gironeová neskôr uviedla, že dcéru nemohla pomenova?, ako by chcela, lebo nacistický režim v Nemecku mal zoznam mien pre židovské deti a dané bolo jediné zo zoznamu, ktoré sa mladej matke pá?ilo.
Vzh?adom na to, že do roku 1940 mohli by? niektorí väzni v koncentra?ných táboroch – vrátane židovských – za ur?itých podmienok prepustení, Rose sa v?aka vízam do Šanghaja podarilo vybavi? prepustenie svojho manžela z Buchenwaldu. Pred odchodom však museli odovzda? všetky svoje šperky, úspory a cennosti.
Životné podmienky v Šanghaji boli pre židovských ute?encov ?ažké – boli nútení ži? v gete. Kým manžel zarábal ako taxikár, Rose si za?ala privyrába? pletením odevov. Oble?enie, ktoré zhotovila pre svoju dcéru, si totiž všimol podnikavý viedenský Žid – najprv jej pomáhal preda? jej tovar, neskôr ju nau?il podnika?.
V roku 1947, ke? rodina získala víza do Spojených štátov, pletenie opä? zohralo k?ú?ovú úlohu v živote rodiny: každá osoba totiž mohla opusti? ?ínu len s desiatimi dolármi, ale Rose ukryla 80 dolárov v hotovosti do gombíkov svojich ru?ne pletených svetrov. V USA sa stretla so svojou matkou a ?alšími príbuznými, ktorí prežili holokaust.
S manželom sa po istom ?ase rozviedla. V roku 1968 sa zoznámila s Jackom Gironem, za ktorého sa o rok neskôr vydala. Usadili sa v newyorskej štvrti Queens, kde sa stala inštruktorkou pletenia a kde si otvorila obchod s galantérnym tovarom. Svoj podnik predala v roku 1980, ale s pletením neprestala.
Pod?a denníka Long Island Herald žila Rose po manželovej smrti až do svojich 103 rokov sama vo svojom byte v Beechhurste v Queens. Po tom, ?o si pred tromi rokmi zlomila bedrový k?b, sa pres?ahovala do Belair Care and Rehabilitation Center v North Bellmore v New Yorku.
Ke? sa Rose Gironeovej v roku 1996 pýtali, aký odkaz by chcela zanecha? svojej dcére a vnu?ke, povedala: „Ni? nie je také zlé, aby z toho nevzišlo nie?o dobré. Bez oh?adu na to, ?o to je„.
Pod?a údajov Konferencie o židovských materiálnych nárokoch vo?i Nemecku (skrátene The Claims Conference) v rôznych ?astiach sveta žije stále 245.000 preživších holokaust, z nich asi 14.000 v New Yorku.
Zdroj feed teraz.sk