Caroff tiež pripravil úvodné titulky pre filmy ako Vzdialený most (1977), Smr? obchodného cestujúceho (1985), Brighton Beach Memoirs (1986) a Posledné pokušenie Krista (1988). Jeho portfólio filmových plagátov zah??a tiež približne tucet snímok Woodyho Allena, ako i postery pre diela ako Oh Dad, Poor Dad, Mama’s Hung You in the Closet and I’m Feeling So Sad (1963), Za hrs? dolárov (1964), Pre pár dolárov navyše (1965), Too Late the Hero (1970), Tell Me That You Love Me, Junie Moon (1970), Kabaret (1972), Rozvedená žena (1978) a Gándhi (1982).
Caroff okrem toho navrhol logo a titulný nadpis pre Orion Pictures, nieko?ko obalov albumov pre hudobné vydavate?stvo Decca Records a grafické dizajny pre televíznu stanicu ABC. Pre jeho prvú prácu vo filmovom priemysle ho David Chasman, výkonný riadite? spolo?nosti United Artists, najal na návrh plagátu pre filmový muzikál West Side Story a potom ho požiadal, aby navrhol hlavi?kový papier pre tla?ovú správu týkajúcu sa prvého filmu o Bondovi – Dr. No (1962).
„Potreboval som trochu dekoratívnu vec. Vedel som, že Bondovo ozna?enie je 007, a ke? som napísal na papier nula-nula-sedem, pomyslel som si, že to pripomína rukovä? zbrane. Bolo to ve?mi spontánne, bez námahy. Bola to bezprostredná kreativita,“ uviedol Caroff v roku 2021.
Inšpirovaný ob?úbenou zbra?ou spisovate?a Iana Fleminga, Walther PPK, Caroff pripevnil k ozna?eniu 007 hlave? a spúš? a za svoju prácu zinkasoval 300 dolárov, ?o bola vtedy bežná sadzba za takúto službu. Hoci sa logo, aj ke? v jemne pozmenenej podobe, objavilo vo všetkých ?alších bondovkách a na miliónoch reklamných predmetov, nedostal za to žiadne iné autorské honoráre.
Caroff v roku 1942 absolvoval štúdium reklamného dizajnu. Pä? dní po svadbe sa v nasledujúcom roku vydal do zámoria, kde slúžil ako vojak americkej armády. Venoval sa výrobe propagandistických materiálov, ktoré lietadlá zhadzovali v Európe.
Zdroj feed teraz.sk
