Caroff tiež pripravil úvodné titulky pre filmy ako Vzdialený most (1977), Smrť obchodného cestujúceho (1985), Brighton Beach Memoirs (1986) a Posledné pokušenie Krista (1988). Jeho portfólio filmových plagátov zahŕňa tiež približne tucet snímok Woodyho Allena, ako i postery pre diela ako Oh Dad, Poor Dad, Mama’s Hung You in the Closet and I’m Feeling So Sad (1963), Za hrsť dolárov (1964), Pre pár dolárov navyše (1965), Too Late the Hero (1970), Tell Me That You Love Me, Junie Moon (1970), Kabaret (1972), Rozvedená žena (1978) a Gándhi (1982).
Caroff okrem toho navrhol logo a titulný nadpis pre Orion Pictures, niekoľko obalov albumov pre hudobné vydavateľstvo Decca Records a grafické dizajny pre televíznu stanicu ABC. Pre jeho prvú prácu vo filmovom priemysle ho David Chasman, výkonný riaditeľ spoločnosti United Artists, najal na návrh plagátu pre filmový muzikál West Side Story a potom ho požiadal, aby navrhol hlavičkový papier pre tlačovú správu týkajúcu sa prvého filmu o Bondovi – Dr. No (1962).
„Potreboval som trochu dekoratívnu vec. Vedel som, že Bondovo označenie je 007, a keď som napísal na papier nula-nula-sedem, pomyslel som si, že to pripomína rukoväť zbrane. Bolo to veľmi spontánne, bez námahy. Bola to bezprostredná kreativita,“ uviedol Caroff v roku 2021.
Inšpirovaný obľúbenou zbraňou spisovateľa Iana Fleminga, Walther PPK, Caroff pripevnil k označeniu 007 hlaveň a spúšť a za svoju prácu zinkasoval 300 dolárov, čo bola vtedy bežná sadzba za takúto službu. Hoci sa logo, aj keď v jemne pozmenenej podobe, objavilo vo všetkých ďalších bondovkách a na miliónoch reklamných predmetov, nedostal za to žiadne iné autorské honoráre.
Caroff v roku 1942 absolvoval štúdium reklamného dizajnu. Päť dní po svadbe sa v nasledujúcom roku vydal do zámoria, kde slúžil ako vojak americkej armády. Venoval sa výrobe propagandistických materiálov, ktoré lietadlá zhadzovali v Európe.
Zdroj feed teraz.sk
