Philippe de Gaulle, ktorý bol sám významnou vojenskou osobnosťou, uposlúchol výzvu svojho otca a zapojil sa do bojov proti nacizmu v druhej svetovej vojne. Neskôr mal úspešnú námornú kariéru, dosiahol hodnosť admirála a stal sa aj senátorom. Neskôr sa venoval zachovávaniu pamiatky Charla de Gaulla, najmä prostredníctvom mnohých kníh vrátane úspešného diela „De Gaulle, môj otec“.
V roku 1940 sa pridal k Slobodným francúzskym námorným silám (FNFL) a až do roku 1944 bojoval v severnom Atlantiku. Keď sa odboj pripojil k spojencom pri vytláčaní nacistov z Francúzska, bojoval v samotnom Francúzsku, pričom 6. júna 1944 sa zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii.
Po vojne pôsobil počas postkoloniálnych konfliktov v bývalej Francúzskej Indočíne (dnešná Kambodža, Laos, Vietnam a časť Číny), Maroku a Alžírsku. Charles de Gaulle si dával pozor na najmenší náznak rodinkárstva a nikdy nepomohol svojmu synovi získať nejaký post ani ho po vojne nevyznamenal Radom oslobodenia.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu otvoril zasadnutie vlády poctou Philippovi de Gaullovi a na budúci týždeň zorganizuje na jeho počesť národnú spomienkovú slávnosť v parížskej Invalidovni, kde Philippe de Gaulle skonal.
„Námorník, admirál, senátor, nikdy mu nechýbala odvaha a česť. Storočie francúzskej odvahy,“ uviedol Macron. Éric Ciotti, predseda pravicovej strany Republikáni, ktorá sa považuje za dediča de Gaullovho politického odkazu, označil Philippa de Gaulla za „pilier“ Francúzska. „Francúzsko bolo v jeho srdci až do konca,“ dodal minister obrany Sébastien Lecornu.
Zdroj feed teraz.sk
