V okamihu rovnodennosti sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slne?ného disku. Slne?né lú?e tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvet?ujú rovnomerne severnú aj južnú pologu?u planéty Zem.
Znamená to, že de? a noc budú na celej zemeguli približne rovnako dlhé. Slnko v tento de? svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule približne 12 hodín. Z faktu, že sú po?as rovnodennosti de? a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu – aequinoctium, ?o znamená „rovnaká noc“.
V Bratislave vyjde slnko o 5.54 hodine stredoeurópskeho ?asu (SE?), zapadne o 18.04, ?o znamená d?žku d?a 12 hodín a 10 minút. V nórskom meste Tromso za polárnym kruhom vyjde slnko o 5.42 h SE? a zapadne o 18.02 h SE? (d?žka d?a 12 hodín a 20 minút). V senegalskom Dakare, ktorý je blízko k rovníku, vychádza Slnko o 7.13 h miestneho ?asu a zapadá o 19.20 h (12 hodín a 7 minút).
D?žka d?a prekra?uje 12 hodín, pretože po západe Slnka ešte chví?u vidno jeho lú?e v?aka ich lomu v zemskej atmosfére (refrakcia). Okamih, ke? sú svetlo a tma presne rovnako dlhé, nastáva krátko pred rovnodennos?ou – konkrétne 17. marca – a nazýva sa equilux.
Od okamihu jarnej rovnodennosti sa dni aj na?alej predlžujú, pri?om sú dlhšie než noc. Platí to až do letného slnovratu, ktorý tento rok nastane 21. júna o 4.41 h stredoeurópskeho letného ?asu (SEL?). „Za?iatok astronomickej jari nemusí znamena? nástup typicky jarného po?asia. V niektorých rokoch nastalo v ?ase jarnej rovnodennosti výrazné ochladenie,“ povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovi?.
Napríklad 21. marca 2021 namerali na bratislavskom letisku maximálnu dennú teplotu vzduchu 2,8 stup?a Celzia, v noci bol mráz – 6,5 °C, v Pieš?anoch klesla teplota dokonca na – 9,3 °C. V roku 2018 bola 20. marca na bratislavskom letisku najvyššia teplota 1,5 °C, v noci bol mráz – 3,5 °C.
„Bratislav?ania si možno spomenú na snehovú kalamitu 28. marca 1993, ke? v hlavnom meste napadlo 7 centimetrov snehu a nasledujúci de? snehová pokrývka na bratislavskej Kolibe dosiahla až 38 centimetrov. Kuriózne bolo, že išlo o poslednú marcovú nede?u, teda de?, ke? v danom roku vstúpil do platnosti letný ?as,“ zdôraznil Matejovi?. Dodal, v tomto roku bude nástup astronomickej jari sprevádza? jarné a slne?né po?asie s no?nými mrazmi.
Zdroj feed teraz.sk
