Paríž 2. októbra (TASR) – Desa?tisíce ?udí vyšli vo štvrtok do ulíc vo viac ako 200 francúzskych mestách, aby sa pripojili k protestom proti škrtom vo verejných výdavkoch a požadovali vyššie zdanenie bohatých. TASR o tom informuje pod?a správ agentúr AP, AFP a DPA.

Francúzske ministerstvo vnútra uviedlo, že do štrajku odborárov proti ?alším úsporným opatreniam a dôchodkovej reforme po celej krajine sa zapojilo až 195.000 demonštrantov, z toho 24.000 len v Paríži. Samotní organizátori štrajku však odhadujú nieko?konásobne vyššiu ú?as?.

Národná železni?ná spolo?nos? SNCF uviedla, že vysokorýchlostné vlaky vo štvrtok premávali normálne, zatia? ?o prevádzka niektorých regionálnych liniek bola ?iasto?ne narušená. Mnoho vlakov v Paríži jazdilo v obmedzenej kapacite. V hlavnom meste boli tiež uzavreté niektoré stanice metra a pozastavená prevádzka elektri?iek.

K štrajkom proti úsporným opatreniam vlády sa pripojili aj niektorí u?itelia a zdravotnícky personál. AP však konštatuje, že na najnovšiu výzvu odborov reagovalo menej ?udí ako v septembri.

Pod?a údajov polície a ministerstva vnútra sa 18. septembra v malých a ve?kých mestách vrátane Paríža zú?astnilo na demonštráciách viac ako 500.000 ?udí. Odbory ale hlásili viac ako milión demonštrantov.

Odbory naliehajú na nového premiéra Sébastiena Lecornua, aby upustil od návrhu rozpo?tových opatrení, ktoré navrhol jeho predchodca a ktoré zah??ajú zmrazenie sociálnych dávok a úsporné kroky, ktoré pod?a mnohých ešte viac oslabia kúpnu silu nízkopríjmových a stredných vrstiev. Odbory tiež kritizujú navrhované rušenie pracovných miest a žiadajú vyššie dane pre bohatých.

Lecornu, ktorého do funkcie v septembri vymenoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, zatia? nezverejnil podrobnosti svojich rozpo?tových plánov a ešte nevymenoval ministrov svojej vlády – ?o sa o?akáva už tento víkend. Jeho predchodcovia Francois Bayrou a Michel Barnier boli obaja odvolaní v parlamente v dôsledku patovej situácie oh?adom francúzskeho rozpo?tu.

Francúzsko sa už dlho nachádza v rozpo?tovej a politickej kríze. DPA upozor?uje, že z h?adiska hospodárskeho výkonu má Francúzsko so 114 percentami HDP tretí najvyšší verejný dlh v Európskej únii, hne? po Grécku a Taliansku. Vládne výdavky patria tiež medzi najvyššie v Európe, pri?om rozpo?tový deficit za vla?ajšok dosiahol 5,8 percenta HDP.