Vo filme Vlčie diery je SNP zaznamenané veľmi živo

Bratislava 7. augusta (TASR) – Vl?ie diery sú asi najslávnejším slovenským vojnovým filmom. Dráma z roku 1948, pod ktorú sa podpísal režisér Pa?o Bielik, zachytáva osudy rodiny Svr?inovcov po?as Slovenského národného povstania (SNP) od leta do zimy 1944. Bielik film, ktorý podáva svedectvo nerovného zápasu slovenských partizánov proti nemeckej garnitúre, nakrúcal v prvých povojnových rokoch (1946 – 1947). „A v roku 1948 sa premiéroval, už v novom režime. Slovenské národné povstanie je vo filme zaznamenané ve?mi bezprostredne, živo a živelne,“ uviedla pre TASR filmová histori?ka, kriti?ka a kurátorka Petra Hanáková.

Slávny režisér, ktorý bol zakladate?skou osobnos?ou slovenskej kinematografie, ho nakrútil pod?a vlastnej poviedky. Bielik bol ú?astníkom vojny a povstania, rodák z Banskej Bystrice mal v ?ase SNP 33 rokov. „Vo filme použil aj autentické filmové materiály, ke?že sám sa Povstania zú?astnil, videl ho z blízka. Hoci vä?šina materiálu, ktorý jeho skupina ‚frontových filmárov‘ v Povstaní nakrútila bola zhabaná, ?i sa po?as vojny znehodnotila, ?osi sa zachovalo,“ približuje Hanáková kultovú snímku Vl?ie diery.

„Film na pôdoryse skoro antickej drámy ukazuje osud jednej rodiny (vdova Svr?inová a jej štyria synovia, každý odlišného temperamentu i životných motivácií) ‚zasiahnutej‘ Povstaním. Literárnym zdrojom Bielikovho filmu bola jeho vlastná poviedka Udalosti bez mena, ktorú Leopold Lahola a Waldemar Sent prepracovali do podoby scenára,“ spres?uje filmová histori?ka s tým, že film je však autorsky bielikovský. „Pretože sa tu už otvárajú režisérove fixné témy,“ vysvet?uje Hanáková. Poznamenáva, že medzi Bielikove „fixné témy“ patril individualizmus, vzdorovitos?, chlapáctvo, nasládlos? ženských postáv, ?i zmysel pre film-atrakciu.

V celove?ernom režijnom debute Pa?a Bielika hrali Jozef Budský, Mikuláš Huba, Juraj Šebok, Ladislav Chudík, Arnold Flogl, Beta Poni?anová ?i Magda Husáková-Lokvencová. Filmová histori?ka pripomína, že sám režisér si vo filme zahral malú rolu partizána Di?a, ktorý v každej scéne vidite?ne popíja, alebo si h?adá f?ašku. „Bielik bol našim prvým režisérom, pri?om kariéru si ‚nadbehol‘ rolou Jánošíka v rovnomennom filme ?eského režiséra Martina Fri?a. Publikum ho milovalo, ve? kto už by na Slovensku nemiloval Jánošíka…?,“ podotkla Hanáková.

Pripúš?a, že Bielikove Vl?ie diery boli v istom zmysle prelomovým filmom v tom, že sa do nich zapísal „prelom režimov“. „Vznikali v relatívne demokratických podmienkach, ale vo výsledku sa už, po februári 1948, kritizovali za svoj príliš impresionistický obraz Povstania, kde sa neuspokojivo ukazuje, ?i vlastne vôbec neukazuje ‚vedúca úloha‘ komunistickej strany v Povstaní,“ hodnotí filmová histori?ka a kriti?ka. Dop??a, že Bielik chcel ukáza? reakciu národa na okupáciu a únavu z fašistického ?udáckeho režimu. „V závere?nej fáze dohotovovania filmu sa mu však už do? za?alo tla?i? politikum, nová inštrumentalizácia Povstania, ?o mu z princípu nesedelo. Bol to umelec, nie politický pracovník,“ uzatvára Hanáková.