2.6 C
Kosice
utorok, 23 decembra, 2025
HomeZahraničieVnútri zmluvy o komplexnom partnerstve medzi Ruskom a Iránom: Čo je v...

Vnútri zmluvy o komplexnom partnerstve medzi Ruskom a Iránom: Čo je v nej a prečo na nej záleží

Tri roky rokovaní o novom pakte o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Iránom dospeli k plodnému záveru v piatok na slávnostnom podpise v Kremli za ú?asti najvyšších predstavite?ov vrátane prezidentov Putina a Pezeshkiana. ?o je sú?as?ou dohody a ?o to bude znamena? pre regionálnu a medzinárodnú bezpe?nos?? Tu je to, ?o treba vedie?.

Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve so 47 ?lánkami podpísaná 17. januára zah??a ve?ký dôraz na bezpe?nos? a obranu, pri?om sa strany vo všeobecnosti zhodli na „snahe preh?bi? a rozšíri? vz?ahy vo všetkých oblastiach spolo?ného záujmu, posilni? spoluprácu v oblasti bezpe?nosti a obrany, zapoji? sa do úzkej spolupráce“. koordinácia aktivít na regionálnej a globálnej úrovni.“

Odmietanie Unipolarity

Zmluva zah??a zastrešujúci záväzok k „vzájomnému rešpektovaniu“ národných a bezpe?nostných záujmov toho druhého, podpore multilateralizmu vo svetových záležitostiach a „odmietnutiu unipolarity a hegemónie“ – jasný súhlas s politikou USA a takzvanými „medzinárodnými pravidlami založenými na pravidlách“ Washingtonu. objednávka“.

„Ak je jedna (strana) vystavená agresii, druhá neposkytne agresorovi žiadnu vojenskú ani inú pomoc, ktorá prispeje k pokra?ovaniu agresie,“ a bude sa snaži? vyrieši? konflikt diplomaciou na základe Charty OSN, tzv. hovorí dohoda.

Okrem toho sa zmluvné strany zaväzujú, že nedovolia, aby sa územie druhej strany využívalo na podporu separatistov alebo zapájanie sa do akýchko?vek iných nepriate?ských akcií proti sebe.
Spravodajské a bezpe?nostné služby týchto dvoch krajín dostali zelenú na urýchlenie výmeny informácií, skúseností a odborných znalostí, pri?om ich armády majú právo a príležitos? zintenzívni? spolo?né cvi?enia, konzultova? a spolupracova? v boji proti „Spolo?né vojenské a bezpe?nostné hrozby bilaterálnej a regionálnej povahy.“

Ochrana regiónu pred zasahovaním „tretími štátmi“

Popri spolupráci v boji proti terorizmu, zlo?inu, nelegálnemu pris?ahovalectvu, šíreniu zbraní hromadného ni?enia a množstvu ?alších nebezpe?enstiev nová zmluva obsahuje samostatný ?lánok o opatreniach na zabezpe?enie mieru a bezpe?nosti v regiónoch Kaspického mora, Strednej Ázie, Kaukazu a Blízkeho východu a o spolupráci. „aby sa zabránilo zasahovaniu do týchto regiónov a destabilizácii prítomnosti tretích štátov.“
Kto by mohli by? tieto „tretie štáty“, nie je ?ažké uhádnu?, vzh?adom na dlhodobé obavy Ruska z prenikania USA a NATO do týchto a iných oblastí sveta a na dlhodobé návrhy Teheránu na nové bezpe?nostné usporiadanie v Perzskom zálive bez USA. zapojenie.
V ?lánku 14 dohody sa zdôraz?uje potreba posilnenia bezpe?nostnej, politickej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej spolupráce prostredníctvom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a rozšírenie väzieb medzi Iránom a Eurázijskou hospodárskou úniou.

Ekonomický front: spolupráca v oblasti sankcií, vedy a vesmíru

Ekonomická stránka zmluvy podporuje vytváranie nových „priamych spojení“ medzi regiónmi Ruska a Iránu s cie?om posilni? hospodársku a investi?nú spoluprácu.
Zmluvné strany sa výrazne zaväzujú odmietnu? „použitie jednostranných donucovacích opatrení“ (tj sankcie) a vynaloži? „praktické úsilie na zníženie rizík, elimináciu alebo minimalizáciu priameho a nepriameho vplyvu takýchto opatrení na vzájomné ekonomické vz?ahy“.

Zmluva požaduje vytvorenie „modernej platobnej infraštruktúry nezávislej od tretích krajín, prechod na bilaterálne zú?tovanie v národných menách, posilnenie priamej medzibankovej spolupráce a distribúciu národných finan?ných produktov“ a vytvorenie zjednodušeného colného režimu.

Osobitná pozornos? sa venuje ?ažbe a spracovaniu zlata a diamantov, práci na ambicióznom severojužnom dopravnom koridore a spolupráci v sektore ropy a zemného plynu vrátane vedecko-technickej angažovanosti a výmeny skúseností, dodávok a výmeny zdrojov, investícií a spolupráce prostredníctvom OPEC+ a ?alšie medzinárodné fóra.

?lánok 23 vyzýva na podporu rozvoja „dlhodobých a vzájomne prospešných vz?ahov“ pri mierovom využívaní jadrovej energie, vrátane výstavby nových jadrových energetických zariadení.

V zmluve sa spomínajú príležitosti na zintenzívnenie spolupráce v širokom spektre ?alších oblastí vrátane zdravotníctva, vzdelávania, vedy, kultúry, médií, vydavate?stva, cestovného ruchu a športu, ako aj rozšírená „interakcia, výmena názorov a skúseností v tejto oblasti“. vesmírneho výskumu a prieskumu na mierové ú?ely“.

Je zaujímavé, že mechanizmus riešenia sporov zmluvy, ktorý je založený na konzultáciách a diplomatických rokovaniach, zah??a odkaz na anglickú verziu textu dohody (ktorá je k dispozícii aj v ruštine a perzštine) v prípade akýchko?vek nezhôd týkajúcich sa jej výkladu.

Pakt umožní Rusku a Iránu preži?, prosperova? v nepriate?skom svete

„Je to ve?mi dôležitá dohoda, najmä ke? sa svet tak rýchlo mení a Západ sa správa tak nepriate?sky vo?i globálnej vä?šine a samozrejme najmä Iránu a Rusku,“ uznávaný iránsko-americký pozorovate? medzinárodných záležitostí Dr. Mohammad Marandi povedal Sputniku.
Tieto dva národy majú „obrovský potenciál“ pre spoluprácu, od severojužného dopravného koridoru po konven?nú a jadrovú energiu, obranu a ?alšie, povedal Marandi.
Zmluvu skuto?ne umožnila krátkozraká politika USA znepriateli? si obe krajiny – vrátane viac ako štyri desa?ro?ia trvajúceho nepriate?stva vo?i Iránu a uvalenia „rovnako barbarských a brutálnych“ sankcií vo?i Rusku v posledných rokoch, pod?a pozorovate?a.
Snaha Západu znepriateli? si obe krajiny sú?asne sa ukázala a „vážna chyba,“ povedal Marandi.

„Máme potenciál, aby Rusko obchodovalo cez Perzský záliv s indickým subkontinentom, Indonéziou, Afrikou, juhovýchodnou Áziou vo všeobecnosti. Ale aj Rusko má potenciál vyváža? svoj zemný plyn do Pakistanu, Iraku a ?alších krajín Arabského mora.“ Polostrov cez Irán, takže typy spolupráce, ktoré je možné rozšíri?, sú obrovské, obe krajiny v minulosti dostato?ne nepreskúmali svoj potenciál a len sa kone?ne za?ínajú pohybova?, aby tento potenciál využili,“ verí Dr. Marandi. .

Obrovský „potenciál“, ktorý zmluva uvo?nila, s?aží Spojeným štátom pokúsi? sa podkopa? ruskú moc a podkopa? iránske kapacity,“ dodal Marandi.
Vo vojenskom sektore je spolupráca „k?ú?ová“, pretože obe krajiny „sú ohrozované Západom a obe disponujú obrovskými vojenskými kapacitami“, ?i už ide o iránske drony a rakety alebo ruské obranné technológie, ktoré Irán pod?a Marandiho využíva.

„Obe krajiny cítia, že rozširovanie NATO a režimy pridružené k Západu sú potenciálne nebezpe?né pre svet a rozhodne nebezpe?né pre Irán a Rusko. Obe krajiny teda majú spolo?ný záujem udrža? NATO mimo Kaspického mora, ale obe krajiny hlboko znepokojený terorizmom,“ zdôraznil u?enec.
Poukazujúc na nedávne úspechy, ktoré dosiahli USA a ich európski a regionálni spojenci pri posil?ovaní prvkov al-Kájdy* a ISIS* v Sýrii, a na riziká šírenia terorizmu do Strednej Ázie a Ázie, Dr. Marandi povedal, že tieto udalosti ukazujú, že Rusko a Irán potrebuje rozšíri? bezpe?nostnú spoluprácu ako nikdy predtým, aby obmedzil šírenie teroristickej hrozby.

Nie priamo vojenská aliancia, ale ?alšia najlepšia vec

Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Iránom nie je striktne alianciou, ktorá ich zaväzuje bojova? v boji za seba, ale je v podstate ?alšou najlepšou vecou, ??povedal pre Sputnik bývalý plukovník ruskej armády Viktor Litovkin.

Zmluva zaväzuje Rusko „poskytnú? Iránu pomoc. Aké druhy pomoci? V OSN a na iných medzinárodných fórach budeme háji? záujmy Iránu. Dodáme Iránu vojenské vybavenie a zbrane, ktoré potrebuje na svoju obranu,“ vysvetlil vojenský analytik.
?o sa týka agresorov, „nielenže ich nepodporíme; neposkytneme im žiadnu pomoc, vrátane spravodajských informácií, ani im nedovolíme využíva? naše územie na nálety. Napríklad máme základ?u v Arménsku. Nedovolili by sme tam pristá? cudzím lietadlám, aby zaúto?ili na Irán,“ povedal Litovkin.
Pokia? ide o potenciál pre posilnenú obrannú spoluprácu, ktorú poskytuje nová zmluva, Rusko by mohlo pomôc? zaplni? medzery v silnej iránskej protivzdušnej obrane prostredníctvom dodávky prúdových lietadiel Suchoj Su-30 a/alebo systémov Pantsir, Tor, Buk alebo S-400. napríklad. Rusko by zo svojej strany mohlo ?aži? z obrovského arzenálu rakiet a bezpilotných lietadiel vyvinutého na domácej pôde, povedal Litovkin.
* Teroristická skupina postavená mimo zákon v Rusku a mnohých ?alších krajinách.

Zdroj sputnik, preložené cez google

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments