Štúdia sa zameriavala na chronické a dlhodobé problémy a nezoh?ad?ovala v plnej miere vplyv naliehavých kríz spôsobených konkrétnymi udalos?ami a vojnami, vrátane konfliktu v Pásme Gazy, uvádza sa v správe.
Pod?a Maxima Torera, hlavného ekonóma Organizácie pre výživu a po?nohospodárstvo (FAO), je pokles spôsobený hlavne lepším prístupom k potravinám v Južnej Amerike a Indii. Varoval však, že situácia v Afrike ?i na Blízkom východe môže ma? negatívny dopad na ?alšie výsledky.
„Ak budú konflikty na?alej eskalova?, ak bude na?alej rás? zranite?nos? a ak bude na?alej narasta? zadlženos?, ?ísla opä? narastú,“ povedal Torero pre Reuters po?as summitu OSN v Etiópii.
Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok na tomto summite vyzval medzinárodné spolo?enstvo, aby odmietlo používanie hladu ako zbrane vo vojne.
Pod?a správy OSN zaznamenala vlani najvýraznejší pokrok Južná Amerika, kde miera hladu klesla zo 4,2 percent z roku 2023 na 3,8 percent, a južná Ázia, kde klesla o viac ako percento oproti predošlému roku – na 11 percent.
Situácia je ve?mi odlišná v Afrike, kde populácia rýchlo rastie a kde situáciu zhoršujú konflikty, extrémne po?asie a inflácia, uvádza Reuters. V roku 2024 bol viac ako jeden z piatich ?udí na tomto kontinente chronicky podvyživený, ?o znamená, že hlad je tam rozšírenejší ako pred 20 rokmi.
Pod?a štúdie OSN sa bude do roku 2030 v Afrike nachádza? 60 percent hladujúcich ?udí na svete.
Zdroj feed teraz.sk
