Štúdia sa zameriavala na chronické a dlhodobé problémy a nezohľadňovala v plnej miere vplyv naliehavých kríz spôsobených konkrétnymi udalosťami a vojnami, vrátane konfliktu v Pásme Gazy, uvádza sa v správe.
Podľa Maxima Torera, hlavného ekonóma Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), je pokles spôsobený hlavne lepším prístupom k potravinám v Južnej Amerike a Indii. Varoval však, že situácia v Afrike či na Blízkom východe môže mať negatívny dopad na ďalšie výsledky.
„Ak budú konflikty naďalej eskalovať, ak bude naďalej rásť zraniteľnosť a ak bude naďalej narastať zadlženosť, čísla opäť narastú,“ povedal Torero pre Reuters počas summitu OSN v Etiópii.
Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok na tomto summite vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo používanie hladu ako zbrane vo vojne.
Podľa správy OSN zaznamenala vlani najvýraznejší pokrok Južná Amerika, kde miera hladu klesla zo 4,2 percent z roku 2023 na 3,8 percent, a južná Ázia, kde klesla o viac ako percento oproti predošlému roku – na 11 percent.
Situácia je veľmi odlišná v Afrike, kde populácia rýchlo rastie a kde situáciu zhoršujú konflikty, extrémne počasie a inflácia, uvádza Reuters. V roku 2024 bol viac ako jeden z piatich ľudí na tomto kontinente chronicky podvyživený, čo znamená, že hlad je tam rozšírenejší ako pred 20 rokmi.
Podľa štúdie OSN sa bude do roku 2030 v Afrike nachádzať 60 percent hladujúcich ľudí na svete.
Zdroj feed teraz.sk
