„Zásadný vplyv na realizáciu mala taktiež spolupráca s Krajským dopravným inšpektorátom, keďže pri mnohých projektoch majú na riešenie odlišný názor. Nie je to o nesprávne pripravených projektoch, ale odlišných názoroch na cyklodopravu zo strany KDI,“ podotýka magistrát s tým, že s mnohými nezrealizovanými projektami počítajú v roku 2025.
Magistrát sa zároveň obraňuje aj tým, že rozvoj novej cykloinfraštruktúry nie je len o novopostavených kilometroch. Niekedy je podľa neho dôležitejšie ako počet kilometrov aj vybudovanie relatívne krátkeho nového úseku, ktorý priamo prepojí už existujúce frekventované cyklotrasy. Práve prepájanie takýchto dôležitých úsekov označuje za jednu z vecí, na ktorú sa sústredí.
Príkladom má byť fyzicky oddelená, obojsmerná cyklotrasa Dunajská – Mlynské Nivy, ktorú by mali vybudovať tento rok a ktorá má prepojiť cyklotrasy medzi Ružinovom a centrom mesta. Rovnako krátky úsek pri Karloveskej zátoke, ktorú možno vybudovať po dosiahnutí dohody okolo pozemkov s Univerzitou Komenského v Bratislave. Spomína tiež stavebne oddelenú cyklotrasu medzi Hraničnou a Bajkalskou, s výstavbou ktorej chcú začať tento rok, či roky chýbajúcu oddelenú cyklotrasu na frekventovanej Devínskej ceste, ktorú plánujú na budúci rok. Za „významný príspevok“ považuje aj novú, šesťkilometrovú cyklotrasu pozdĺž novej električkovej trate v Petržalke.
Magistrát deklaruje, že rozvoj cyklodopravy je preň dôležitý, a to aj napriek mnohým vládnym rozhodnutiam a výpadkom v mestskom rozpočte. Pripomína, že od roku 2019 vybudovali približne 50 km nových cyklotrás.
Nielen množstvo vybudovaných úsekov, ale aj úspešnosť plnenia akčného plánu sa nepozdáva napríklad prezidentovi Cyklokoalície Danovi Kollárovi. „Bez ohľadu na to, či je niekto fanúšikom cyklistickej dopravy alebo nie, myslím si, že neschopnosť naplniť nejaký plán na daný rok šesť rokov po sebe ani len na polovicu, sa nedá nazvať inak ako manažérskym a politickým zlyhaním,“ zhodnotil Kollár s dôvetkom, že mnohí sa asi rozlúčili „so snom“ o desiatkach kilometrov do roku 2030.
Niektoré riešenia sa nepozdávajú ani mestským poslancom. Hovoria o „rozpačitých“ skúsenostiach s mestskými dopravnými riešeniami či o nebezpečných riešeniach, keď cyklisti využívajú bezpečnejšie trasy. Či o tom, že sa mesto „hrdí tým, že je cyklofriendly“, ale čísla a dáta hovoria niečo iné, pričom zväčša ide len o pruhy namaľované na cestách.
Mestský parlament zároveň zobral na vedomie akčný plán na rok 2025, v ktorom sú definované opäť viaceré ciele.
Cieľom stanoveným v dokumente Bratislava 2030 je vytvorenie hlavných mestských cyklotrás tak, ako sú zadefinované v Územnom genereli dopravy. Do roku 2030 by malo byť podľa hlavného mesta vybudovaných 180 kilometrov hlavných mestských cyklotrás.
Zdroj feed teraz.sk
