Vlani pracovali ľudia v SR o dve hodiny týždenne menej

Bratislava 24. mája (TASR) – Od roku 2008 sa priemerný počet odpracovaných hodín v hlavnom zamestnaní ľudí znížil približne o dve hodiny týždenne. V prepočte na celý rok to predstavuje zhruba 2,5 týždňa na jedného človeka. V priemere kratší pracovný čas majú v západných a severských štátoch EÚ, čo je spôsobené aj väčším využívaním čiastočných úväzkov, najmä medzi ženami. Na Slovensku pracujú na skrátený úväzok len približne štyri percentá zamestnancov vo veku 20 až 64 rokov, čo je v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 17 % výrazne nižší podiel. Upozornil na to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Na základe údajov Eurostatu dosiahla vlani priemerná týždenná pracovaná doba v hlavnom zamestnaní pre ľudí vo veku 20 až 64 rokov v EÚ hodnotu 36 hodín vrátane plného aj čiastočného úväzku. V roku 2008 to bolo 37,9 hodiny. Najdlhší pracovný týždeň mali minulý rok pracovníci v Grécku, konkrétne 39,8 hodiny. Ďalej nasledovali Bulharsko s 39 hodinami a Poľsko, kde ľudia pracovali 38,9 hodiny týždenne. Naopak, najkratší pracovný týždeň malo Holandsko, a to celkovo 32,1 hodiny. Rovnako nižší počet hodín na úrovni 33,9 hodiny mali Dánsko, Nemecko a Rakúsko. Na Slovensku ľudia v priemere pracujú vo svojom hlavnom zamestnaní 37,9 hodiny za týždeň.

V priemere najdlhšiu pracovnú dobu mali vlani na Slovensku odvetvia stavebníctva (40,7 hodiny), poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva (39,7 hodiny) či dopravy a skladovania (39,1 hodiny). Na druhej strane, najkratší pracovný týždeň bol v sektore verejnej správy a obrany, celkovo 36,9 hodiny, a vzdelávania, konkrétne 35,2 hodiny. Od roku 2008 sa podľa analytika priemerný odpracovaný čas najviac skrátil v ubytovacích a stravovacích službách takmer o 4,5 hodiny. V stavebníctve sa znížil skoro o tri hodiny.

Pri hodinovom prepočte za predpokladu, že na Slovensku pracuje 2,4 milióna ľudí, ide o menej práce o 220 miliónov hodín ročne, ktoré mohli stráviť ľudia mimo zamestnania. „Časť týchto hodín nepochybne smerovala do vedľajších pracovných činností, no významná časť mohla byť využitá aj na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, na zvyšovanie kvalifikácie alebo na obľúbené voľnočasové aktivity,“ spresnil analytik.

Priestor na rozvoj čiastočných úväzkov je viditeľný najmä v efektívnejšom zapájaní žien počas alebo tesne po rodičovskej dovolenke na pracovnom trhu a vo vytváraní podmienok, ktoré by im umožnili lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život. Slovensko sa so štvrtým najnižším podielom využívania skrátených úväzkov v rámci EÚ stále nachádza podľa Kočiša na úrovni nevyužitého potenciálu. Napríklad v Rakúsku pracuje 31 % ľudí na skrátený úväzok, pričom tento spôsob zamestnania preferuje približne polovica žien a 12 % mužov.