Americké ministerstvo zahrani?ných vecí pod?a vyhlásenia informovalo Kongres USA o tom, že je pripravené preda? tanky ostrovnému štátu na Blízkom východe, ktorý má napäté vz?ahy s ne?alekým Iránom. Kongresmani by mohli predaj zablokova?, ale doteraz vä?šinu takýchto vojenských dohôd schválili.
„Navrhovaný predaj zlepší schopnos? Bahrajnu ?eli? sú?asným a budúcim hrozbám tým, že poskytne dôveryhodné sily, ktoré môžu odradi? protivníka a poskytnú? schopnos? zú?ast?ova? sa na regionálnych operáciách so Spojenými štátmi a ?alšími partnerskými krajinami,“ uviedol rezort diplomacie USA.
V Bahrajne má základ?u piata flotila amerických námorných síl a považuje sa tiež za hlavného spojenca USA mimo Severoatlantickej aliancie. TO mu poskytuje výsadné postavenie v rámci obrannej spolupráce s Washingtonom.
Na rozdiel od ostatných arabských štátov sa Bahrajn pridal ku koalícii vedenej USA a Britániou, ktorá úto?í na Iránom podporovaných jemenských povstalcov v odvete za ich napádanie plavidiel v ?ervenom mori. Húsíovia útoky na medzinárodnú lodnú dopravu odôvod?ujú solidaritou s Palestín?anmi v Pásme Gazy po?as vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.
Bahrajn sa stal ter?om kritiky v roku 2011, ke? jeho úrady za pomoci saudskoarabských síl a jednotiek Spojených arabských emirátov tvrdo potla?ili protivládne povstanie šiitskej vä?šiny po?as tzv. arabskej jari.
Vtedajší americký prezident Barack Obama zaviedol vo?i Bahrajnu zbrojné embargo na štyri roky. Vz?ahy medzi obomi krajinami sa zlepšili za exprezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý privítal, že Bahrajn uznal Izrael ako štát. Bidenova administratíva vlani podpísal novú dohodu s Bahrajnom na posilnenie obranných a ekonomických vz?ahov vrátane intenzívnejšej výmeny spravodajských informácií.
Zdroj feed teraz.sk
