Vláda vyhlásila, že právne akty reprezentatívnych orgánov ?eskoslovenskej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne sú sú?as?ou právneho poriadku SR. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia boli v rámci povojnového usporiadania prijaté v dôsledku porážky nacizmu, vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknú? nové právne vz?ahy, tvrdí. ?alej vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vz?ahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybnite?né, nedotknute?né a nemenné.
„Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbyto?né napätie, nedorozumenie a polarizáciu spolo?nosti. Zárove? dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom ?eskoslovensku je potrebné vníma? v kontexte povojnového usporiadania Európy ur?eného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahrani?ných vecí.
Benešove dekréty pod?a rezortu predstavujú historické a právne dedi?stvo po bývalej ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. ?eskoslovenskej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny. „Tzv. Benešove dekréty sú integrálnou sú?as?ou slovenského (resp. predtým ?eskoslovenského) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku tzv. Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdie?a aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.
Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknute?nosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku. Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime. Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov ?eskoslovenskej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú prí?inou diskrimina?nej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknú? nové právne vz?ahy a že právne a majetkové vz?ahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybnite?né, nedotknute?né a nemenné.
Poslanecký klub opozi?ného hnutia Progresívne Slovensko po?as minulotýžd?ového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ?om okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle vo?i Ma?arom na Slovensku, ku ktorým môže patri? uznanie, že sa ?eskoslovenské orgány v povojnovom období dopustili v prípade ma?arskej komunity porušení humanitárnych zásad a ?alších krívd. Rovnako k týmto gestám pod?a uznesenia PS môže patri? prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na ur?enie vlastníctva k nehnute?nostiam spojených s konfiška?nými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta ?eskoslovenskej republiky sú ako sú?as? slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robi? rozhodnutia zakladajúce nové právne skuto?nosti“.
„Ak tu chce niekto otvára? tému Benešových dekrétov a myslí si, že je to lacná politická téma, tak sa ve?mi mýli,“ reagoval premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní kabinetu. Benešove dekréty sú pod?a neho výsledkom povojnového usporiadania. Priblížil, že v rokoch 1940 až 1945 vydával prezident Edvard Beneš rôzne dekréty, ktoré boli potom schválené ako zákony. Tie platili a platia a stali sa sú?as?ou najprv ?eskoslovenského právneho poriadku a potom v roku 1993 aj slovenského právneho poriadku. „Takto úto?i? na sú?as? slovenského právneho poriadku je nezodpovedné a smiešne. To môžu iba ?udia, ktorí netušia, o ?o ide,“ skonštatoval Fico.
Progresívne Slovensko pod?a ministra zahrani?ných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) napáda absolútnu fundamentálnu podstatu suverenity SR. Tvrdí, že vláda, ktorej bol Smer-SD sú?as?ou, budovala dobré vz?ahy s Ma?arskom a otupila mnohé trecie plochy. Ma?arsko-slovenské vz?ahy ozna?il za jedny z najlepších v ére samostatnosti Slovenska.
Zdroj feed teraz.sk
