Iba slepý, hluchý a beznádejne zahľadený do seba nevidí, že medzi takzvanými alternatívnymi komentátormi narastá nespokojnosť nielen s doterajším vládnutím víťaznej koalície od volieb v roku 2023, ale v mnohých prípadoch aj sklamanie pokiaľ ide o nepochopiteľne indiferentný postoj vládnych kruhov k nezávislým novinárom a komentátorom.
Mám na mysli tých z nás, ktorí, až na jednu dve výnimky, nie sú dennodenne varení pečení medzi vládnou elitou v jej hermeticky uzavretých politických centrálach. Nech nikoho neprekvapí, že viacerí už dlhšie žijeme, píšeme a rozprávame s obrovskou dávkou autocenzúry. Dokonca až tak, že vo svojej autorskej tvorbe píšeme a uverejňujeme svoje názory v absurdnej vnútornej disonancii s tým, čo si myslíme. Nejeden z nás už napísal na adresu vlády a vládnej koalície kritický článok, ktorý v poslednej chvíli roztrhal a zmazal. Mne sa to stalo viac razy a riešil som to tak, že som v daný deň radšej nenapísal nič. Čitateľ a divák to zatiaľ nevie, ale dokedy to takto pôjde, pýtam sa? V období 2020 až 2023 sme prispeli levím podielom k volebnému výsledku súčasných vládnych strán, najmä strany Roberta Fica. Ale stretnutie s nezávislými alternatívnymi médiami tu paradoxne na jar nezorganizoval s poďakovaním Úrad vlády, hoci to mohol a mal už dávno urobiť, lebo do čerta s heslom „My nie sme ako oni“, ale urobil to v Orechovej Potôni Zoroslav Kollár….. Kašlite na to, čo by si o takom stretnutí vládnych kruhov s alternatívnymi komentátormi myslela opozícia a jej médiá! Čo nevidíte, ako špinavo a nefér hrajú s vami oni? V úzkej, dennodenne koordinovanej zhode?
Poviem to otvorene, opozícia si môže gratulovať, že je vládna elita ľahostajná voči takzvaným alternatívnym novinárom ako celku. Naopak opozičné strany, predovšetkým PS, majú k spriazneným médiám diametrálne odlišný, priam až bratský, postoj – do takej miery, že nie je vôbec jasné kto vlastne koho koordinuje a riadi, či médiá opozíciu alebo opozícia médiá. To samozrejme nik z nás „alternatívcov“ so zdravou sebaúctou nechce a nežiada. Ja sám by som sa prepadol od hanby ak by ma niekto z Úradu vlády alebo zo Súmračnej za moje komentáre finančne podporoval. Nemôže sa preto stať, že by nejaké opozičné denníčky vyšli s odhalením, že ma Úrad vlády alebo nejaké ministerstvo ako komentátora platí, prípadne že by som dostal peniaze od britskej ambasády.
Pritom je pravdou, a ja to tu teraz napíšem bez zábran, že som Úrad vlády navštívil v uplynulom období dva razy – vlani v septembri a tento rok vo februári. Nie zo zištných dôvodov, ale naopak s odporúčaniami v mediálnej oblasti. Akými? No napríklad aj s takým, že by som pripravil a zahraničným médiám poskytol rozhovory s predstaviteľmi vlády v angličtine. Samotný britský denník Guardian mi totiž na jar ponúkol autorský článok o situácii na Slovensku. Chcel som tým novinám namiesto toho poskytnúť rozhovor s generálom Gašparom. Ak si totiž vláda myslí, že iba ona nesie na pleciach zodpovednosť za stav spoločnosti a vývoj situácie na Slovensku, respektíve za to čo s týmto štátom bude ak súčasná vládna koalícia zlyhá a skrachuje, tak sa sakramentsky mýli. Nie preto sme sa ako komentátori stavali proti antidemokratickému režimu rokov 2020 až v 2023, aby sme sa nakoniec stali svedkami jeho návratu! Upozorňujem a zároveň varujem, že sa už nemusí nájsť ďalšia tenistka, ktorá aj s kolegyňou v poslednej chvíli zabráni parlamentu vydať nejakého politika na trestné stíhanie. Moja návšteva Úradu vlády bola oným povestným hrachom na stenu. Úrad vlády som navštívil zbytočne.
Pred niekoľkými mesiacmi som napísal dva otvorené listy – premiérovi Robertovi Ficovi a podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi. Obidva kritické no zároveň konštruktívne listy boli uverejnené aj na YouTube. Zdá sa, že zbytočne. Vláda sa zrejme aj v tejto oblasti nepochopiteľne riadi heslom „Nie sme ako oni“. 1/2
Zdroj telegram
