„DRG je technicky náro?ný systém – štandardizova? ve?mi širokú paletu pacientov je ve?ké štatistické cvi?enie, ktoré nebude nikdy úplne dokonale vystihova? realitu. Systém bude priebežne treba neustále kalibrova?. Bude si to preto vyžadova? neustálu pozornos?. Zárove? platí, že nie je možné postavi? úhrady nemocniciam len a výhradne na DRG, bude musie? osta? aj nejaká rozpo?tová zložka úhrad,“ poznamenal analytik.
Pod?a Vlachynského je dôležité, aby bola zachovaná istá forma zmluvnej slobody medzi nemocnicami a pois?ov?ami. „Aby sa celý systém nezasekol v centrálne nanútenej schéme úhradu, ktorá nemusí zodpoveda? zajtrajším potrebám,“ podotkol. Dodal, že DRG systém môže v istom smere prinies? skrátenie ?akacích dôb pre pacientov, no nie nutne skvalitnenie zdravotnej starostlivosti. „Systém by mal nemocnice viac ‚núti?‘ do zvyšovania produkcie. ?o sa týka kvality, tam to považujem za skôr neutrálne. Kvalita je daná existenciou a dodržiavaním medicínskych a nemedicínskych štandardov, nezávislým dozorom ?i zapojením spokojnosti pacienta,“ objasnil.
Ako doplnil, zavedenie DRG systému môže mierne zvýši? efektivitu nemocníc. Je to však pod?a analytika primárne technická zmena. „Musí by? v systéme, kde fungujú základné motivácie k efektívnosti. A tie sa dajú dosiahnu? konkurenciou, stanovením nároku pacienta a ?alšími systémovými úpravami, ktoré považujem za dôležitejšie ako technické zmeny formy úhrad,“ vysvetlil.
Od 1. apríla tohto roka je DRG mechanizmus povinný pre 15 percent ústavnej zdravotnej starostlivosti vrátane pôrodov, výmen k?bov a vybraných onkologických a kardiologických hospitalizácií. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR v revízii výdavkov na nemocnice konštatuje, že vhodne nastavený systém úhrad cez DRG by mohol prispie? k zastaveniu zadlžovania nemocníc. Postupne sa má jeho podiel do roku 2027 rozšíri? na 40 percent produkcie nemocníc.
DRG systém je nástroj, ktorý pomáha nemocniciam ur?ova? náklady na lie?bu pacientov. Pacienti sú rozdelení do skupín, ktoré majú podobné náklady na lie?bu, a tieto skupiny sa hodnotia na základe diagnóz a typu hospitalizácie. Na výpo?et nákladov na hospitalizáciu sa používajú dve základné hodnoty – relatívna váha, ktorá ur?uje, ako nákladná je konkrétna diagnóza alebo lie?ba, a základná sadzba, ktorá stanovuje priemerné náklady na hospitalizáciu pacienta. Výška platby pre nemocnicu za konkrétnu skupinu pacientov sa vypo?íta vynásobením relatívnej váhy základnou sadzbou. Základná sadzba sa líši v závislosti od krajiny alebo regiónu.
Zdroj feed teraz.sk
