Vikingovia boli predkovia obyvate?ov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyva?né výpravy. Dorozumievali sa starosever?inou.
V sloven?ine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné ozna?enie pre Severogermána, viking je všeobecné ozna?enie pre ú?astníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom ve?mi dobrý preh?ad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnú? sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Vikinské flotily spo?iatku vyrážali na západ v lete a na jese? sa vracali do Škandinávie. Vikingovia sa neskôr na nových územiach za?ali usádza? a kolonizova? ich, vysvet?uje Sanmarková. Na Britských ostrovoch, Hebridách a Faerských ostrovoch takto vznikali osídlenia, ktoré vikingom v roku 870 pomohli dopláva? až na Island.
Jedným z najpozoruhodnejších úspechov je nepochybne prekonanie Atlantiku a doplávanie do Grónska a kanadského Newfoundlandu okolo roku 1000, takmer 500 rokov pred Kolumbom. Grónsko bolo dôležitou zastávkou na ceste do Newfoundlandu a spä?. Žili tam mrože, ktoré poskytovali cennú slonovinu z klov, uvádza archeologi?ka Ellen Nssová z Múzea kultúrnej histórie v nórskom Osle. Dodáva, že presný dôvod zániku osídlenia v Newfoundlande zostáva nejasný, jedným z faktorov mohla by? aj ve?ká vzdialenos? – Newfoundland delí od Nórska 3900 kilometrov.
Výpravy na východ sa od tých na západ výrazne odlišovali. Putovanie viedlo ?asto po riekach, v niektorých prípadoch však bolo potrebné prenáša? lode aj po súši. Vikingovia územím dnešného Ruska a Ukrajiny postupne doputovali k ?iernemu moru, odkia? cez Konštantínopol (dnešný Istanbul) a Byzantskú ríšu taktiež okolo roku 1000 dorazili do Bagdadu, uvádza Live Science.
Vikingovia sa pri výpravách na východ sústredili skôr na obchodovanie ako na drancovanie. Mohol to spôsobi? najmä kultúrny šok z odlišného typu civilizácie, budov, oble?enia a artefaktov, uvádza Sanmarková. Obchodné styky Škandinávie a Arábie dokazuje strieborný prste? objavený v roku 2015. Ležal v ženskom hrobe v lokalite Birka vo Švédsku a na fialovom „kameni“ (v skuto?nosti ide o kus farebného skla) je arabským písmom vyrytý nápis „za Allaha“.
Výpravy zaviedli vikingov aj na juh Pyrenejského polostrova a sever Afriky. Suché podnebie a absencia riek vhodných na plavbu však znemožnili pokusy o prekonanie Sahary.
„Pokia? ide o vzdialenos?, tak naj?alej sa dostali pravdepodobne do Newfoundlandu. Z kultúrneho h?adiska však bol pre vikingov ešte vä?šou výpravou do neznáma Bagdad,“ uzatvára Nssová.
Zdroj feed teraz.sk
