Vietnam chce do roku 2030 začať s výstavbou železničných tratí do Číny

Hanoj 11. apríla (TASR) – Vietnam chce do roku 2030 začať budovať dve vysokorýchlostné železničné trate spájajúce jeho hlavné mesto Hanoj s Čínou, čo je ďalším znakom nedávneho „oteplenia“ vzťahov medzi týmito susednými komunistickými krajinami, oznámilo v utorok večer vietnamské ministerstvo plánovania a investícií. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Čína je najväčším obchodným partnerom Vietnamu a dôležitým zdrojom dovozu pre jeho výrobný sektor. Obe krajiny sú už prepojené systémom diaľnic a dvoch železničných tratí, ktoré sú však na vietnamskej strane zastarané a potrebujú modernizáciu.

Jedna z plánovaných vysokorýchlostných tratí by mala viesť z vietnamského prístavného mesta Haiphong a provincie Quang Ninh cez Hanoj do provincie Lao Cai, ktorá hraničí s čínskou provinciou Jü-nan, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Druhá trasa by viedla z Hanoja do provincie Lang Son, ktorá hraničí s čínskou oblasťou Kuang-si, a prechádzala by cez región husto osídlený globálnymi výrobnými zariadeniami vrátane niekoľkých, ktoré vlastnia čínski investori.

Ministerstvo ďalšie podrobnosti o projektoch neposkytlo. Vietnam začiatkom apríla uviedol, že sa chce pri rozvoji svojej prvej vysokorýchlostnej železničnej siete učiť od Číny, a vyslal svojich činiteľov, aby spolupracovali s čínskymi železničnými spoločnosťami.

V krajine sa plánuje aj rozsiahla vysokorýchlostná železničná trať spájajúca hlavné mesto Hanoj s obchodným centrom – Hočiminovým Mestom.

Predseda vietnamského Národného zhromaždenia Vuong Dinh Hue sa v pondelok stretol s vedúcimi predstaviteľmi čínskych železničných spoločností počas svojej návštevy Pekingu, kde ho prijal čínsky prezident Si Ťin-pching.

Stalo sa tak po tom, ako Vietnam a Čína počas decembrovej návštevy čínskeho prezidenta v Hanoji podpísali desiatky dohôd o spolupráci – vrátane železničnej.

Podľa údajov vietnamskej vlády sa obchod medzi Vietnamom a Čínou v prvom štvrťroku 2024 zvýšil oproti predchádzajúcemu roku o 22 percent – na 43,6 miliardy dolárov. Obe krajiny sú však stále zapletené do dlhoročného námorného sporu v Juhočínskom mori, hoci sa zdá, že napätie sa v uplynulom čase znížilo.