Prvé na rade sú huby, 15. októbra sa ich v Spojených štátoch zje viac ako zvy?ajne. Ameri?ania si z mnohých vecí nerobia ?ažkú hlavu, majú svoj Národný de? húb a neob?ažujú sa pátra?, ktorý z viacerých možných zdrojov zavedenia tohto „sviatku“ je ten pravý. Dôležité je, že hríby a spol. majú špeciálnu chu?, sýtu konzistenciu, môžu by? významnou sú?as?ou vegetariánskej stravy, napríklad vo forme portobello burgeru a zárove? skvelou prílohou k š?avnatému steaku. Tiež dokážu posunú? omeletu na vyššiu úrove?.
Pre našinca sú huby celoro?ne zaujímavé vo formáte polievok, hlavých jedál, omá?ok a príloh, aj ako antioxidanty, cenné zdroje vlákniny, minerálov, vitamínov i stopových prvkov. Na Slovensku je hubár?enie populárne, v mnohých prípadoch ako koní?ek a okrem radosti z primárneho ú?elu poskytuje zdravotné benefity pohybového charakteru.
Americký ráz má o de? neskôr aj Národný de? likérov. Ako uvádzajú tamojšie zdroje, „oslavuje sa jedna z najrozmanitejších a najchutnejších kategórií alkoholických nápojov. Od jemných smotanových likérov až po aromatické bylinné elixíry – tento sviatok vzdáva hold tvorivosti a histórii ukrytej v týchto lahodných nápojoch.“ Likér sa vyrába z destilátu, do ktorého sa pridávajú rôzne prísady – ovocie, smotana, bylinky, koreniny, kvety ?i orechy. Pridaním cukru alebo iného sladidla získava vä?šina likérov typickú sladkastú chu? a ?asto aj hustejšiu, sirupovitú konzistenciu.
Príbeh likérov sa údajne za?al v 13. storo?í v talianskych kláštoroch. Mnísi, ktorí boli odborníkmi na destiláciu a botaniku, vyrábali bylinné lieky na lie?bu chorých. Aby boli tieto ?asto horké zmesi chutnejšie, pridávali do nich cukor alebo med. Práve tieto rané „lie?ivá“ sa stali priamymi predchodcami dnešných komplexných bylinných likérov.
Šestnásty októbrový de? patrí tiež základnej potravine. Chlieb má svoj svetový de? z iniciatívy Medzinárodnej únie pekárov a cukrárov. Zväz so sídlom v Madride prostredníctvom tejto pripomienky upriamuje pozornos? svetovej verejnosti na význam chleba pre globálnu výživu. Termín 16. október predstavuje historický odkaz na založenie Organizácie Spojených národov pre výživu a po?nohospodárstvo (FAO), ktoré sa uskuto?nilo v roku 1945 v kanadskom Quebecu. Tento de? sa stal zárove? aj Svetovým d?om výživy a teda symbolicky spája oba sviatky.
Chlieb plní ústrednú úlohu v globálnom stravovaní a výžive. Má starosvetskú symboliku, ale aj moderné novátorské prístupy k produkcii. Každý rok 16. októbra gastro-blogeri vyzývajú na upe?enie vlastného bochníka. A nemusí to by? práve tvar na rezanie krajcov, ani to nemusí by? pšeni?ný, ražný, zemiakový ?i kukuri?ný chlieb. Chlebíky sú kváskové, nekvasené, bezlepkové, viaczrnné, celozrnné, slne?nicové, olivové, ?anové, toastové, špaldové, francúzske, arabské, at?.
Na konci týžd?a si prídu na svoje milovníci ginu a tonicu, vo verzii miešaného nápoja. Je populárny aj na Slovensku, ale jeho fanúšikovia najprv vyvinuli na 9. apríl národný de? v USA. Tam sa teraz ginom s tonikom sviato?ne opájajú dvakrát ro?ne, ke?že 19. októbra je Medzinárodný de? Gin-tonicu.
Patrí medzi klasické a „naj?udovejšie“ longdrinky. Predpokladá sa, že pôvod siaha do britskej koloniálnej éry v Indii, kde tonikovú vodu s chinínom požívali na znižovanie horú?ky i na ochranu pred maláriou. Gin sa za?al pridáva? na „vylepšenie“ a zmiernenie horkej chuti. Tento alkoholický nápoj sa skladá z destilátu (ginu) a toniku (sýtenej vody), pri?om pomer zmesi sa líši v závislosti od receptúry alebo od osobnej chuti. Oba nápoje sa nalejú na ?adové kocky a opatrne sa zamiešajú. Ako ozdoba i na prípadné dotvorenie chuti slúžia plátky citróna, resp. limetky.
Zdroje: www.nationaltoday.com, www.fao.org, www.daysoftheyear.com
Zdroj feed teraz.sk
