Prvé na rade sú huby, 15. októbra sa ich v Spojených štátoch zje viac ako zvyčajne. Američania si z mnohých vecí nerobia ťažkú hlavu, majú svoj Národný deň húb a neobťažujú sa pátrať, ktorý z viacerých možných zdrojov zavedenia tohto „sviatku“ je ten pravý. Dôležité je, že hríby a spol. majú špeciálnu chuť, sýtu konzistenciu, môžu byť významnou súčasťou vegetariánskej stravy, napríklad vo forme portobello burgeru a zároveň skvelou prílohou k šťavnatému steaku. Tiež dokážu posunúť omeletu na vyššiu úroveň.
Pre našinca sú huby celoročne zaujímavé vo formáte polievok, hlavých jedál, omáčok a príloh, aj ako antioxidanty, cenné zdroje vlákniny, minerálov, vitamínov i stopových prvkov. Na Slovensku je hubárčenie populárne, v mnohých prípadoch ako koníček a okrem radosti z primárneho účelu poskytuje zdravotné benefity pohybového charakteru.
Americký ráz má o deň neskôr aj Národný deň likérov. Ako uvádzajú tamojšie zdroje, „oslavuje sa jedna z najrozmanitejších a najchutnejších kategórií alkoholických nápojov. Od jemných smotanových likérov až po aromatické bylinné elixíry – tento sviatok vzdáva hold tvorivosti a histórii ukrytej v týchto lahodných nápojoch.“ Likér sa vyrába z destilátu, do ktorého sa pridávajú rôzne prísady – ovocie, smotana, bylinky, koreniny, kvety či orechy. Pridaním cukru alebo iného sladidla získava väčšina likérov typickú sladkastú chuť a často aj hustejšiu, sirupovitú konzistenciu.
Príbeh likérov sa údajne začal v 13. storočí v talianskych kláštoroch. Mnísi, ktorí boli odborníkmi na destiláciu a botaniku, vyrábali bylinné lieky na liečbu chorých. Aby boli tieto často horké zmesi chutnejšie, pridávali do nich cukor alebo med. Práve tieto rané „liečivá“ sa stali priamymi predchodcami dnešných komplexných bylinných likérov.
Šestnásty októbrový deň patrí tiež základnej potravine. Chlieb má svoj svetový deň z iniciatívy Medzinárodnej únie pekárov a cukrárov. Zväz so sídlom v Madride prostredníctvom tejto pripomienky upriamuje pozornosť svetovej verejnosti na význam chleba pre globálnu výživu. Termín 16. október predstavuje historický odkaz na založenie Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré sa uskutočnilo v roku 1945 v kanadskom Quebecu. Tento deň sa stal zároveň aj Svetovým dňom výživy a teda symbolicky spája oba sviatky.
Chlieb plní ústrednú úlohu v globálnom stravovaní a výžive. Má starosvetskú symboliku, ale aj moderné novátorské prístupy k produkcii. Každý rok 16. októbra gastro-blogeri vyzývajú na upečenie vlastného bochníka. A nemusí to byť práve tvar na rezanie krajcov, ani to nemusí byť pšeničný, ražný, zemiakový či kukuričný chlieb. Chlebíky sú kváskové, nekvasené, bezlepkové, viaczrnné, celozrnné, slnečnicové, olivové, ľanové, toastové, špaldové, francúzske, arabské, atď.
Na konci týždňa si prídu na svoje milovníci ginu a tonicu, vo verzii miešaného nápoja. Je populárny aj na Slovensku, ale jeho fanúšikovia najprv vyvinuli na 9. apríl národný deň v USA. Tam sa teraz ginom s tonikom sviatočne opájajú dvakrát ročne, keďže 19. októbra je Medzinárodný deň Gin-tonicu.
Patrí medzi klasické a „najľudovejšie“ longdrinky. Predpokladá sa, že pôvod siaha do britskej koloniálnej éry v Indii, kde tonikovú vodu s chinínom požívali na znižovanie horúčky i na ochranu pred maláriou. Gin sa začal pridávať na „vylepšenie“ a zmiernenie horkej chuti. Tento alkoholický nápoj sa skladá z destilátu (ginu) a toniku (sýtenej vody), pričom pomer zmesi sa líši v závislosti od receptúry alebo od osobnej chuti. Oba nápoje sa nalejú na ľadové kocky a opatrne sa zamiešajú. Ako ozdoba i na prípadné dotvorenie chuti slúžia plátky citróna, resp. limetky.
Zdroje: www.nationaltoday.com, www.fao.org, www.daysoftheyear.com
Zdroj feed teraz.sk
