derstatus.at, 18.02.2025
Tento prejav vyvolal rozruch: viceprezident USA J. D. Vance si na Mníchovskej bezpe?nostnej konferencii vybavuje ú?ty s Európou. Süddeutsche Zeitung v reakcii napísal, že tvrdenia a obvinenia sú absurdné; ZEIT hovoril o roztržke v transatlantických vz?ahoch. Boris Pistorius komentoval obsah prejavu slovami „neprijate?né“. Preklad od našej hos?ujúcej autorky Marie Schneiderovej si môžete pre?íta? tu.
Preklad Maria Schneiderová, prvýkrát uverejnený na stránke „Bei Schneider“
?akujeme: „?akujeme, že ste sa zú?astnili na tomto podujatí. ?akujem všetkým prítomným delegátom, expertom a zástupcom médií. Osobitne ?akujem hostite?ovi Mníchovskej bezpe?nostnej konferencie, ktorému sa podarilo zorganizova? takéto pôsobivé podujatie.
Sme ve?mi radi, že tu môžeme by?. Jednou z vecí, o ktorých by som dnes chcel hovori?, sú naše spolo?né hodnoty. Je úžasné by? opä? v Nemecku. Ako ste už po?uli, bol som tu minulý rok ako senátor Spojených štátov. Stretol som sa s ministrom zahrani?ných vecí Davidom Lammym a žartovali sme, že sme minulý rok zastávali iné funkcie. Tento rok musia naše krajiny múdro využi? všetku politickú moc, ktorú sme mali tú ?es? získa? od našich národov, na zlepšenie ich života.
Za posledných 24 hodín som mal možnos? strávi? nejaký ?as mimo múrov tejto konferencie. Pohostinnos? obyvate?ov Mníchova je ve?mi pôsobivá, aj ke? sa pochopite?ne ešte stále spamätávajú zo v?erajšieho strašného útoku. Mníchov som prvýkrát navštívil na súkromnej ceste so svojou manželkou, ktorá je dnes tiež prítomná, a odvtedy mi mesto Mníchov a jeho obyvatelia prirástli k srdcu. Preto sme týmto útokom ve?mi šokovaní. Mníchov a všetkých, ktorí trpia katastrofou, ktorá postihla toto krásne mestské spolo?enstvo, držíme v našich myšlienkach a modlitbách. Naše myšlienky sú s vami. Modlíme sa za vás a prajeme vám všetko najlepšie v nasledujúcich d?och a týžd?och. (Potlesk) ?akujem vám ve?mi pekne. Dúfam, že to nie je posledný potlesk, ktorý som dostal.
Nebezpe?enstvo zvnútra
Cie?om tejto konferencie je, samozrejme, hovori? o bezpe?nosti. Zvy?ajne máme na mysli hrozby zvonku. Vidím, že sa tu dnes zišlo mnoho vynikajúcich vojenských predstavite?ov. Ale hoci sa Trumpova administratíva ve?mi zaujíma o európsku bezpe?nos? a verí, že môžeme dospie? k rozumnej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou – tiež veríme, že je dôležité, aby Európa v nasledujúcich rokoch prijala komplexné opatrenia na svoju vlastnú obranu – hrozba pre Európu, ktorá ma najviac znepokojuje, nepochádza z Ruska, ani z ?íny, ani zo žiadnej inej krajiny. Znepokojuje ma hrozba zvnútra: Hrozba, ktorá mi hrozí, je rozpad niektorých najzákladnejších hodnôt, ktoré má Európa spolo?né so Spojenými štátmi americkými.
Vo?by sú jednoducho vyhlásené za neplatné
Bol som prekvapený, ke? nedávno v televízii vystúpil bývalý komisár EÚ a tešil sa, že rumunská vláda práve zrušila celé vo?by. Varoval, že to isté sa stane v Nemecku, ak veci nepôjdu pod?a plánu. Týmto ?ahkovážnym vyhláseniam sa americkým ušiam ?ažko verí. Roky nám hovorili, že naše finan?né príspevky a podpora slúžia na zachovanie našich spolo?ných demokratických hodnôt. Všetko, od našej politiky vo?i Ukrajine až po digitálnu cenzúru, sa nám vysvet?ovalo ako obrana demokracie. Ke? však sledujeme, ako európske súdy zneplat?ujú vo?by a vysokopostavení úradníci hrozia zneplatnením ?alších volieb, mali by sme si položi? otázku, ?i ešte stále sp??ame tieto vysoké štandardy. A hovorím „my“, pretože vo všeobecnosti predpokladám, že sme v jednom tíme.
Podmienky ako v bývalom Sovietskom zväze
Len hovori? o demokratických hodnotách nesta?í. Musíme im vdýchnu? život. Mnohí z prítomných si ešte pamätajú, ako sa obrancovia demokracie pustili do boja proti ove?a despotickejším silám na tomto kontinente po?as studenej vojny. Spome?te si, ktorá strana vtedy cenzurovala disidentov, zatvárala kostoly a rušila vo?by. Boli to tí dobrí? Ur?ite nie. V?aka Bohu, že táto strana studenú vojnu prehrala. Prehrala, pretože si nevážila ani nerešpektovala všetky osobitné požehnania slobody – slobodu prekvapova? iných, robi? chyby, vyvíja? vynálezy a nie?o budova?.
Ukázalo sa, že inovácie a kreativitu nemožno predpisova?. Ani nemožno ?u?om hovori?, ?o si majú myslie?, ?o majú cíti? alebo ?omu majú veri?. Sme presved?ení, že tieto veci sú navzájom závislé. Ke? sa dnes pozerám na Európu, niekedy sa ?udujem, ?o sa stalo s ví?azmi studenej vojny. Pozerám sa do Bruselu, kde komisári z Komisie EÚ informovali ob?anov, že chcú vypnú? sociálne médiá po?as nepokojov, akonáhle sa zverejní obsah, ktorý považujú za „nenávis? a agitáciu“. Tu v Nemecku polícia v de? akcie zameranej na „boj proti mizogýnii na internete“ uskuto?nila razie proti ob?anom podozrivým zo zverej?ovania antifeministických komentárov na internete.
Diskriminácia kres?anov
Pozriem sa do Švédska, kde vláda pred dvoma týžd?ami odsúdila kres?anského aktivistu za jeho ú?as? na pálení koránu, ktoré viedlo k vražde jeho priate?a. Sudca v jeho prípade bez okolkov vyhlásil, že švédske zákony, ktoré údajne chránia slobodu prejavu, v skuto?nosti neposkytujú – citujem – „vo?ný priechod pre ?iny alebo vyhlásenia, ak hrozí, že urazia príslušníkov tejto viery“.
Tichá modlitba ako trestný ?in
Azda najznepokojujúcejšia je však situácia našich drahých priate?ov v Spojenom krá?ovstve, kde sú základné slobody zbožných Britov obzvláš? ohrozené, pretože sa obmedzuje sloboda svedomia. Pred nie?o vyše dvoma rokmi britská vláda obvinila Adama Smitha Connora, 51-ro?ného fyzioterapeuta a vojenského veterána, z ohavného trestného ?inu, ke? sa po?as troch minút tichej modlitby postavil 50 metrov od potratovej kliniky. Nikomu neprekážal. S nikým sa nerozprával. Jednoducho sa modlil sám v tichu. Ke? ho britská polícia videla a chcela vedie?, za ?o sa modlí, Adam odpovedal, že sa modlí za svojho nenarodeného syna, ktorého pred rokmi so svojou bývalou priate?kou potratil. Policajtov to však nerozhodilo. Adam bol uznaný vinným z porušenia nového zákona o bezpe?nej prístupovej zóne, ktorý kriminalizuje tichú modlitbu a iné úkony v okruhu 200 metrov od potratového zariadenia, ktoré by mohli ovplyvni? rozhodnutia ?udí, ktorí toto zariadenie navštívia. Bolo mu nariadené zaplati? tisíce libier za súdne trovy Korunnej prokuratúre.
Chcel by som poveda?, že toto bol výnimo?ný prípad, bláznivý príklad zle napísaného zákona, ktorý bol použitý proti jedinej osobe. Ale nie. V októbri minulého roka, len pred nieko?kými mesiacmi, škótska vláda poslala listy ob?anom, ktorých domy sa nachádzali v takzvaných „zónach bezpe?ného prístupu“, v ktorých ich informovala, že aj súkromné modlitby v ich vlastných domoch môžu by? v rozpore so zákonom. Vláda tiež vyzvala obyvate?ov, aby nahlásili každého, koho podozrievajú zo spáchania myšlienkového zlo?inu v Spojenom krá?ovstve a v celej Európe.
Cenzúra a hrozby
Obávam sa, že sloboda prejavu je na ústupe. Iróniou osudu, priatelia, a v záujme pravdy ochotne priznávam, že najhlasnejšie hlasy volajúce po cenzúre niekedy neprichádzajú z Európy, ale z mojej krajiny, kde sa predchádzajúca vláda vyhrážala spolo?nostiam sociálnych médií a nútila ich cenzurova? takzvané dezinformácie. Dezinformácie, ako napríklad predpoklad, že koronavírus pravdepodobne unikol z laboratória v ?íne. Naša vlastná vláda povedala súkromným spolo?nostiam, aby uml?ali ?udí, ktorí sa odvážili hovori? nepopierate?né pravdy.
Washington má nového šerifa
Dnes sa s vami teda nielen delím o svoje postrehy, ale obraciam sa na vás s ponukou. Pretože v rovnakej miere, v akej Bidenova administratíva vychádzala z cesty, aby uml?ala ?udí, ktorí hovorili svoj názor, Trumpova administratíva bude robi? pravý opak. A ja dúfam, že na tom môžeme spolupracova?. Vo Washingtone je nový šerif, ktorý sa riadi príkazmi Donalda Trumpa. Aj ke? nezdie?ame váš názor, budeme bojova? na obranu vášho práva na slobodu prejavu na verejnosti. Súhlasíme alebo nesúhlasíme? (Potlesk)
Dostali sme sa do bodu, ke? sa situácia zhoršila do takej miery, že v decembri tohto roku Rumunsko jednoducho zrušilo výsledky prezidentských volieb kvôli chabým podozreniam tajnej služby a obrovskému tlaku susedov na pevnine. Pokia? viem, argumentom bolo, že ruské dezinformácie kontaminovali rumunské vo?by. Napriek tomu všetkému by som vás, moji európski priatelia, chcel požiada?, aby ste sa pozreli na širší obraz. Môžete argumentova?, že Rusko by nemalo umiest?ova? reklamy na sociálne médiá, aby ovplyvnilo vaše vo?by. V tomto s vami súhlasíme. Dokonca môžete tieto kroky odsúdi? globálne. Ale ak pár stotisíc dolárov vynaložených na digitálnu reklamu zo zahrani?ia môže zni?i? vašu demokraciu, potom nebola na za?iatku nijako zvláš? odolná.
No dobrá správa je, že verím, že vaše demokracie sú ove?a menej krehké, ako sa mnohí ?udia zrejme obávajú. V skuto?nosti verím, že sa stanú odolnejšími, ak umožníme našim ob?anom vyjadri? svoj názor. To nás, samozrejme, privádza spä? do Mníchova, kde organizátori tejto konferencie nepozvali delegátov z ?avicových a pravicových populistických strán. Ako už bolo spomenuté, nemusíme súhlasi? so všetkým, ?o niekto povie. Ale ke? poslanci, ke? vedúci politici zastupujú dôležitú skupinu voli?ov – potom je našou povinnos?ou vies? s nimi aspo? dialóg.
Zakorenené vlastné záujmy
Mnohým z nás na druhej strane Atlantiku sa zdá, že zakorenené štruktúry a osobné záujmy sa ?oraz ?astejšie skrývajú za škaredé pojmy z ?ias Sovietskeho zväzu, ako sú „dezinformácie“ a „dezinformácie“. Stúpencom týchto štruktúr sa nepá?i, ke? sa niekto jednoducho postaví a vyjadrí iný názor alebo, nedajbože, hlasuje inak, alebo, ?o je ešte horšie, vyhrá vo?by. Sme tu na bezpe?nostnej konferencii a som si istý, že ste sem všetci prišli, aby ste prediskutovali všetky detaily ?alšieho zvyšovania rozpo?tu na obranu na nieko?ko nasledujúcich rokov. A to je úžasné, pretože, ako už prezident Trump jasne povedal, je presved?ený, že naši európski priatelia musia sami zohráva? vä?šiu úlohu pri formovaní budúcnosti tohto kontinentu.
Aký je ú?el obrannej aliancie?
Neveríme, že do h?bky chápete, ?o máme na mysli pod pojmom „zdie?anie bremena“. Sme presved?ení, že významnou sú?as?ou ?lenstva v našej spolo?nej aliancii je, aby sa Európania viac angažovali, zatia? ?o Amerika sústredí svoju pozornos? na oblasti sveta, ktoré sú vystavené ve?kému riziku. Ako môžete vôbec uvažova? o takýchto obranných rozpo?toch, ke? vlastne nevieme, ?o chceme bráni?. V rozhovoroch som už získal množstvo informácií a absolvoval som množstvo pôsobivých diskusií s mnohými prítomnými ?u?mi. Opakovane mi bolo povedané, proti ?omu sa potrebujeme bráni? – a to je, samozrejme, dôležité. Jeden bod mi však stále nie je celkom jasný – a myslím si, že mnohí ob?ania v Európe to cítia rovnako – a to otázka, ?o sa vlastne snažíte obranou dosiahnu?? Aká pozitívna vízia by mala v kone?nom dôsledku vdýchnu? život tomuto spolo?nému bezpe?nostnému paktu, ktorý všetci považujeme za taký dôležitý? Som hlboko presved?ený, že neexistuje bezpe?nos?, ak sa bojíte, aby vás viedli hlasy, názory a svedomie vlastných ?udí.
Vládnu? proti vlastným ob?anom nemá zmysel
Európa ?elí mnohým výzvam. Ale krízu, v ktorej sa tento kontinent v sú?asnosti nachádza a ktorej musíme pod?a m?a spolo?ne ?eli?, sme si spôsobili sami. Ak sa bojíte vlastných voli?ov, Amerika pre vás nemôže ni? urobi?. Ani vy nemôžete urobi? ni? pre americký ?ud, ktorý zvolil m?a a prezidenta Trumpa. Ak chcete dosiahnu? ciele, ktoré budú trva? aj v nasledujúcich rokoch, potrebujete demokratické mandáty. Videli sme, že slabými mandátmi sa dosiahne málo. V kone?nom dôsledku môžete uskuto?ni? rozhodné zmeny len vtedy, ak budete kona? s demokratickým mandátom, ktorý je viac v súlade s potrebami vlastných ob?anov.
Ak chcete konkurencieschopné hospodárstvo, ak chcete cenovo dostupnú energiu a bezpe?né dodávate?ské re?azce, potom potrebujete mandáty na riadenie. Pretože potom musíte robi? ?ažké rozhodnutia, aby ste si mohli užíva? všetky tieto výhody. V Amerike si to dobre uvedomujeme. Demokratický mandát nezískate cenzúrou alebo väznením svojich oponentov. ?i už ide o opozi?ného lídra, zbožného kres?ana modliaceho sa doma, alebo novinára, ktorý sa jednoducho snaží informova? o novinkách. Mandát nezískate ani vtedy, ak nebudete bra? oh?ad na svojich voli?ov v otázke, kto môže by? sú?as?ou našich dvoch spolo?ností.
Masová migrácia ako najpál?ivejší problém
Zo všetkých problémov, ktorým ?elia tu zastúpené národy, je pod?a môjho názoru najnaliehavejším problémom masová migrácia. V sú?asnosti sa takmer každý piaty obyvate? Nemecka pris?ahoval zo zahrani?ia. To je nové maximum. Podobná situácia je aj v Spojených štátoch, kde sme tiež na historicky najvyššej úrovni. Len v rokoch 2021 až 2022 sa po?et pris?ahovalcov z krajín mimo EÚ do EÚ zdvojnásobil a na?alej prudko rastie. Túto situáciu sme si jasne uvedomili. Nezhmotnila sa len tak z ni?oho ni?, ale je výsledkom viacerých premyslených rozhodnutí, ktoré politici na tomto kontinente a inde vo svete prijali v priebehu desiatich rokov.
V?era sme v tomto meste videli hrozné dôsledky takýchto rozhodnutí. Nemôžem túto skuto?nos? spomenú? bez toho, aby som si spomenul na obete tohto hrozného ?inu, pre ktorý bol zni?ený krásny zimný de? v Mníchove. Naše myšlienky a modlitby sú a zostanú s obe?ami. Ale ako sa nie?o také mohlo vôbec sta?? V Európe a, žia?, aj v Spojených štátoch sme až príliš ?asto po?uli otrasné detaily o páchate?ovi. Žiadate? o azyl, ?asto mladý muž vo veku okolo 20 rokov, ktorý je už polícii známy, vrazí autom priamo do davu ?udí a roztrhá komunitu. Ko?kokrát ešte musíme utrpie? takéto hrozné porážky, kým sa nám podarí nastavi? nový kurz a nasmerova? našu spolo?nú civilizáciu novým smerom?
Ob?ania nie sú hlasujúci dobytok
Voli?i tohto kontinentu nešli k urnám, aby otvorili brány miliónom neznámych pris?ahovalcov. Ale za ?o vlastne hlasovali? V Anglicku za brexit. Aj ke? s tým nesúhlasíte – hlasovali za?. ?oraz viac ?udí v celej Európe volí politikov, ktorí s?ubujú, že skoncujú s nekontrolovanou migráciou. Náhodou zdie?am mnohé z týchto obáv, ale nemusíte so mnou súhlasi?. Jednoducho si myslím, že títo ?udia sa boja o svoju vlas?. Boja sa, že nebudú môc? uskuto?ni? svoje sny. Obávajú sa o svoju bezpe?nos? a o to, ?i budú ešte schopní uživi? seba a svoje deti.
Títo ?udia sú inteligentní. To je jedno z najdôležitejších ponau?ení, ktoré som sa aj tak nau?il po?as svojho krátkeho pôsobenia v politike. Na rozdiel od toho, ?o možno po?ujete o pár kopcov ?alej v Davose, ob?ania našich národov sa zvy?ajne nevnímajú ako vzdelaný dobytok alebo vymenite?né kolieska v globálnej ekonomike. Preto by nikoho nemalo prekvapi?, že nechcú, aby ich hlavy štátov posúvali ako pešiakov alebo ich nemilosrdne ignorovali. Koniec koncov, zmyslom demokracie je rozhodova? o týchto dôležitých otázkach pri volebných urnách.
Cenzúra a ignorovanie voli?ov
Pod?a môjho názoru zrušenie práce ?udí, ignorovanie ich obáv alebo – ?o je ešte horšie – zákaz médií, znemožnenie volieb alebo vylú?enie ?udí z politického diania nie je správna cesta. V skuto?nosti je to najlepší spôsob, ako zni?i? demokraciu. Každý, kto sa postaví a vyjadrí iný názor, nezasahuje do volieb, aj ke? tento názor vyjadruje v zahrani?í alebo je ve?mi vplyvný. Dovo?te mi, aby som to ilustroval na humornom príklade: Ak americká demokracia dokázala preži? desa? rokov kriku Grety Thunbergovej, potom dokáže preži? aj nieko?ko mesiacov Elona Muska. Ale to, ?o nemecká demokracia, žiadna demokracia – americká, nemecká ani európska – neprežije, je poveda? miliónom voli?ov, že ich názory a obavy, ich nádeje, ich naliehavé prosby o zmiernenie ich ?ažkej situácie nemajú žiadnu váhu alebo si ani nezaslúžia, aby sa o nich uvažovalo.
Demokracia je založená na posvätnej zásade po?úva? hlas ?udu. V nej nie je miesto pre ohnivé steny. Bu? sa táto zásada ctí, alebo nie. Hlas majú Európania, hlas majú ?udia. Európski politici majú na výber. Pevne verím, že sa nemusíme bá? budúcnosti. Môžete akceptova? názory iných ?udí, aj ke? sa vám zdajú ?udné a nesúhlasíte s nimi. Ak budete kona? pod?a tejto zásady, môžete ?eli? budúcnosti s istotou a dôverou, pretože viete, že národ stojí za každým jednotlivcom. V tom je pod?a m?a ?aro demokracie. Nevyjadruje sa v týchto budovách z kame?a alebo krásnych hoteloch. Neodráža sa ani vo ve?kých inštitúciách, ktoré sme ako spolo?nos? vybudovali. Veri? v demokraciu znamená uzna?, že každý z našich ob?anov má vrodenú múdros? a hlas. Ak odmietneme po?úva? tento hlas, naše úsilie – bez oh?adu na to, aké úspešné bude – dosiahne len ve?mi málo.
Ako raz povedal pápež Ján Pavol II – pod?a môjho názoru jeden z najvýnimo?nejších zástancov demokracie na tomto i iných kontinentoch -: „Nebojte sa.“ Nemali by sme sa bá? našich ?udí, aj ke? majú názory, ktoré nesúhlasia s ich vedením. ?akujem vám všetkým. Prajem vám všetko najlepšie. Nech vás Boh žehná.
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
