Nemecký ústavný súd má právomoc posúdi?, ?i niektorá z politických strán ohrozuje demokratický poriadok a právny štát. Po posúdení môže prija? v tejto veci opatrenia vrátane úplného zákazu strany. Návrh na za?atie tohto procesu však môžu poda? iba poslanci celoštátneho parlamentu.
V Nemecku už nieko?ko mesiacov prebieha ?oraz intenzívnejšia verejná diskusia o tom, ?i by poslanci mali tento krok proti AfD podniknú?. DPA pripomína, že nemecká rozviedka klasifikovala AfD ako extrémistickú stranu.
Denník Die Welt a ?asopis Der Spiegel uvádzajú, že podpori? podanie na ústavný súd zvažuje omnoho viac než len 37 poslancov, ?o je minimálny potrebný po?et. Poslanci, ktorí podnet podporujú, pochádzajú z radov opozi?ných kres?anských demokratov (CDU/CSU), koali?ných sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ako aj z ?lenov krajne ?avicového zoskupenia ?avica. DPA uvádza, že poslanci v návrhu žiadajú aj pozastavenie štátneho financovania AfD. Svoj návrh plánujú parlamentným skupinám predloži? po 8. októbri.
Návrh na rozpustenie strany však kritizuje viacero politikov. Sahra Wagenknechtová, líderka ?avicovo-populistickej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), uviedla, že „je to najhlúpejší návrh roka.“ Pod?a nej namiesto toho, aby poslanci brali vážne oprávnené obavy voli?ov AfD, chcú svojho „nevítaného konkurenta dorazi? zákazom ?innosti.„
Kritika sa však ozýva aj z radov vládnej koalície. Poslanky?a za SPD a bývalá kandidátka na prezidentku Gesine Schwanová uviedla, že „návrh na zákaz ?innosti by bol kontraproduktívny.“ Pod?a nej hrozí, že ešte viac voli?ov, ktorí sú skeptickí vo?i pluralitnej demokracii, „prejde do náru?ia AfD„.
AfD tento mesiac v spolkovej krajine Durínsko vôbec prvýkrát zví?azila v nemeckých krajinských vo?bách. O?akáva sa, že nebývalý zisk dosiahne aj v budúcoro?ných vo?bách do Spolkového snemu, pripomína DPA.
Nemecký Spolkový ústavný súd v minulosti zakázal dve politické strany, avšak žiadna z nich nedosahovala takú mieru podpory verejnosti ako AfD.
Prvou bola v roku 1952 Ríšska socialistická strana (SRP), ktorá sa otvorene hlásila k odkazu nacistického Nemecka. Druhou zakázanou stranou sa v roku 1956 stala Komunistická strana Nemecka (KPD).
V roku 2001 bol spustený súdny proces aj s Národnodemokratickou stranou Nemecka (dnes premenovaná na Die Heimat – Vlas?). Súd dokázal, že strana má v úmysle zruši? demokratický poriadok. K jej zákazu však nepristúpil, ke?že pre jej nízku podporu usúdil, že svoje ciele nie je schopná dosiahnu?.
Zdroj feed teraz.sk
