Kto dnes vie, ?o znamená skratka VG SNP…? Zrejme málokto. Z úst predsedu slovenského parlamentu Richarda Rašiho zaznelo v?era na celoštátnych oslavách pri múzeu SNP v Banskej Bystrici okrem iného aj formou re?níckej otázky krátke zamyslenie na tému, ?o majú dnešní (mladí) ?udia spolo?né s SNP. Odpove? bola VŠETKO.
A tak som sa aj ja, narodený celých osem rokov po skon?ení druhej svetovej vojny, krátko zamyslel nad rovnakou otázkou. VG SNP totiž znamená Vojenské gymnázium SNP, na ktorom som si v rokoch 1976 a 1977 odslúžil ako 23-ro?ný mladožená? rok povinnej základnej vojenskej služby v Banskej Bystrici, iba pár sto metrov od pamätníka a múzea SNP, rovno oproti hotelu LUX. Rok života v Banskej Bystrici ako vojenský velite? a triedny u?ite? prvákov na vojenskom gymnáziu v meste pod Urpínom. Ve?ká majestátna budova v centre mesta, vlastne tam sídlilo velenie školy a bývali tam prváci a druháci, kým tretiaci a štvrtáci boli ubytovaní v priestoroch internátu a u?ební v modernej budove školy na sídlisku Sásová Rudlová. Všeli?o v našom socialistickom štáte malo v tých rokoch v názve SNP, napríklad aj známa hliníkárska fabrika v Žiari nad Hronom. Kto si dnes prosím vás ešte dá SNP do svojho názvu…? Asi málokto. To je chyba.
Mal som v triede 35 prvá?ikov, ktorých rodi?ia zo všetkých kútov Slovenska poslali študova? na štátne trovy do Bystrice. Odtia? potom išli ?alej aj na vysoké vojenské školy. So svojimi žiakmi som sa skamarátil, u?il som ich hlavný predmet vojenská príprava, hrával som s nimi futbal, trávil s nimi aj takmer všetok svoj skromný vo?ný ?as. Tých pä? chlapcov, ktorí po kútoch plakali za mamou, som po jednom brával na vychádzky a do cukrárne, lebo mi nebolo ?ahostajné ako sa tie deti adaptujú na ne?ahký vojenský život školy. Vä?šina z nich je už dnes tiež na dôchodku ako ja.
V júni 1977 som svoju triedu vzal na jednod?ový výlet do ne?alekej Banskej Štiavnice – po stopách partizánskych bojov skupiny Jánošík v okolí mesta pod Sitnom. Pozreli sme si tam všetko, ?o sa týkalo povstania v roku 1944. Pred štiavnickou radnicou na malej terase bol v šes?desiatych rokoch odhalený pamätník bojovníka v Slovenskom národnom povstaní, partizána, velite?a a organizátora partizánskej skupiny Ladislava Exnára, ktorá operovala v oblasti Štiavnice a Krupiny. Vzal som ich k tajnej štôlni pri Rich?avskom tajchu, cez ktorú sa partizáni, znalí miestneho terénu, vymanili z obk?ú?enia a dostali sa do tylu nemeckej jednotky. Vzal som ich aj na kopec nad sedlom Peciny, kde boli partizánske zákopy s ideálnym gu?ometným výh?adom na spojnicu ciest do Banskej Štiavnice z Levíc a od Po?úvadla. Tie zákopy boli stále vidite?né a boli tam dokonca roztrúsené aj kosti koní, ktoré zrejeme partizáni zjedli ke? nastala v decembri 1944 zima.
Pre tradi?ný celoarmádny hudobný festival v Novom Meste nad Váhom v decembri 1976 som zložil piese? s názvom DÔSTOJNÍK, s ktorou sme s mojou skupinou MLADOS?, zloženou zo štvrtákov, celý festival vyhrali. Bola z toho po návrate do Bystrice ve?ká sláva. Moja piese? totiž neobsahovala text s tradi?nými námetmi boja za mier, holubíc a padlých v boji…. bola jednoduchým úprimným vyznaním malého chlapca, pre?o si chce zvoli? životnú dráhu dôstojníka našej ?udovej armády. Niet divu, že sme s tou pies?ou vyhrali ke? v porote festivalu bolo celé velenie Východného vojenského okruhu, na ?ele s armádnym generálom Samuelom Kodajom. Bol to z mojej strany, priznám sa, premyslený ?ah ako ten festival vyhra?. A podarilo sa.
To?ko moja malá osobná spomienka na povstaleckú Bystricu a na moje ro?né pôsobenie na tamojšom Gymnáziu SNP.
Zdroj telegram
